Ocenil to prezident Ivan Gašparovič na ich spoločnej tlačovke. Sólyom povedal, že poradie návštevy symbolicky vyjadruje význam, ktorý prikladá vzťahom so Slovenskom. Aj preto, lebo v ňom žije polmiliónová maďarská menšina.

Slovensko-maďarské vzťahy označil Sólyom za veľmi dobré. Reč však bola aj o tom, čo obe krajiny rozdeľuje, napríklad posudzovanie minulosti či spor o Gabčíkovo-Nagymaros.

Na stretnutiach s troma najvyššími ústavnými činiteľmi bola reč aj o Benešových dekrétoch a vzájomných ospravedlneniach za krivdy minulosti. Sólyom ocenil slová premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý označil princíp kolektívnej viny za neprijateľný.

Na rokovaní s predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským Sólyom vyhlásil, že považuje za prelomový jeho prejav k 10. výročiu vzniku Slovenskej republiky, v ktorom sa Hrušovský prihlásil k spoločnej slovensko-maďarskej minulosti.

Gašparovič aj Hrušovský pripomenuli, že zo slovenskej strany už zaznelo niekoľko ospravedlnení za bezprávie spáchané po druhej svetovej vojne na slovenských Maďaroch, ale že na maďarskej strane nevidia náznak podobného gesta v dôsledku krívd spáchaných v histórii na Slovákoch.

Sólyom zopakoval svoju tézu, že ospravedlnenie má cenu v prípade, ak ešte žijú ľudia, ktorých sa týka. Sám je však kedykoľvek ochotný deklarovať, že bola maďarizačná politika niekdajšieho Uhorska veľmi nesprávna.

Sólyom sa vyjadril aj k prípadnému ďalšiemu referendu v Maďarsku o dvojakom občianstve pre Maďarov zo susedných krajín. Iniciátori vlaňajšieho neúspešného referenda totiž vyhlásili, že budú iniciovať ďalšie. "To by som nepodporil," povedal Sólyom na otázku SME, aký je jeho názor na nové referendum.

PETER MORVAY