Prednedávnom mi dakto ukradol peňaženku. Zasa! Tentoraz však nie na Slovensku, ale v Českej republike. Musím povedať, že na slovenskej polícii som bol vybavený oveľa rýchlejšie. Bohužiaľ, nie vďaka extrémnej pozornosti a profesionalite, ale preto, že zo mňa spravili totálneho vola.

"A naozaj vám tu peňaženku ukradli? Nevymýšľate si? To sa mi nejako nezdá." Nakoniec mi službukonajúci policajt dal zdrap papiera (asi pätinu A4), na ktorý napísal zoznam vecí, ktoré som mal v peňaženke a podpísal sa. A nezabudol mi pohľadom ukázať, ako veľmi som ho zaťažil. Hlavne, že minule, keď som sedel na vrchnej časti lavičky, pretože spodná špinavá doska bola zlomená, tak sa trhali, aby mi mohli dať pokutu.

Moja peňaženka sa však, našťastie, našla. No nijaké podrobnosti neviem, pretože som práve nebol doma a nechali mi ju u susedov. Bez akéhokoľvek vysvetlenia a potvrdenia o odovzdaní či prevzatí, bez kontroly, či sa v nej nachádzajú veci, ktoré som uviedol na zozname, a či sa v nej dokonca nenachádzajú aj dajaké veci cudzie. Totiž po prekontrolovaní obsahu (peniaze v nej, samozrejme, neboli) som našiel štyri cudzie platobné karty a niekoľko preukazov na rôzne mená! Dokonca nikoho netrápilo, že v tejto chvíli mám dva občianske preukazy. Viem, že ten prvý je zrejme evidovaný ako neplatný, ale kdekoľvek sa ním môžem preukázať, pretože dátum platnosti sedí a ak si nebudú overovať jeho číslo (to sa mi stalo iba jedenkrát v živote), tak ho bude každý považovať za platný.

Po príchode na policajnú stanicu v ČR ma teda prekvapil veľký záujem o mňa - či som v poriadku, či sa mi nič nestalo, automaticky ma oboznámili s mojimi právami a následne ma ďalší kolega vzal vedľa do miestnosti spísať zápisnicu. Zaobchádzal so mnou veľmi milo, detailne sa ma povypytoval na moju situáciu, povzbudil ma a pozisťoval mi kontakty na ambasádu a dokonca formality na cudzineckej polícii vybavil za mňa. A odchádzal som nie so zdrapom papiera, ale riadne spísanou zápisnicou, kópiou podaného trestného oznámenia a papierom s poučením o právach a situáciách, ktoré môžu nastať. A najväčším prekvapením pre mňa bolo, keď mi o týždeň zazvonil mobil a bol som informovaný o podrobnostiach a stave pátrania.

Nie, nerobím si ilúzie, že mi o chvíľu zazvoní mobil opäť a povedia mi, že si mám po svoje veci prísť, pretože ich našli. Ale páči sa mi ten ľudský prístup, ktorým so mnou komunikujú a dávajú mi najavo, že sú tu naozaj pre mňa.

Tým, samozrejme, nechcem odsudzovať Slovenskú políciu a ani nijako zovšeobecňovať na základe dvoch situácií, ale myslím, že by sa nemalo stávať, že človeka, ktorý príde na políciu hľadať útočisko, odpíšu a znepokoja ešte viac. Aspoň na polícii by sa mal človek cítiť bezpečne.

petermarek.blog.sme.sk

Autor: PETER MAREK