Záber z filmu Propeler - subkultúry mládeže (2002). FOTO - MFF BRATISLAVA
Spaceboys už hrajú aj na filmovom plátne
Spoločný projekt Spaceboys je dieťaťom gitaristu Andreja Šebana a hráča na klávesové nástroje Tóna Kubasáka. Dvaja známi hudobníci sa dali dokopy, aby sa zbavili profesionálnej rutiny a vrátili sa späť k hudbe. Ich trojročná oslobodzujúca cesta je už zaznamenaná na albume a teraz sa dá vidieť na plátne. Dnes večer má dve premiéry štyridsaťminútový film Natočme ten západ slnka, ktorý sa na poslednú chvíľu stihol dostať do programu Medzinárodného filmového festivalu Bratislava.
"Andreja poznám už roky a keď sa začal venovať Spaceboys, pri jednej z návštev som si uvedomil, že by to mohol byť zaujímavý dokument," hovorí Maroš Hečko, ktorý film pripravil spolu s mladým režisérom Danielom Rihákom. Štvorica sa začala stretávať s kamerami v malom petržalskom byte, kde sa nachádza domáce hudobné štúdio. Z tohto materiálu vznikla prvá časť filmu: "Išlo nám o zachytenie intímnej vnútornej atmosféry dvoch hudobníkov, ktorí hľadajú nový spôsob sebavyjadrenia. Ale keď tak nad tým rozmýšľam, má to trochu nádych reality šou."
Po úvode, v ktorom sa viac rozpráva, v druhej polovici film ukazuje hudbu - záznam z koncertu Spaceboys v bratislavskom kostole Klarisky. Názov sa však zrodil ešte v sídliskovom byte: "Andrej vyšiel o polnoci na balkón a povedal - Tak si natočme ten západ slnka. Bola v tom presne tá viacznačnosť a irónia, aká sa nám hodila," spomína Maroš Hečko.
Zaujímavý dokument bude možné vidieť dnes dvakrát. Najskôr na filmovom festivale v Kinosále 7 o 21.00 h, kto sa tam nedostane, má šancu na druhú premiéru, ktorá sa bude konať v Nu Spirit bare na Medenej ulici. Ďalšie uvedenia filmu zatiaľ nie sú naplánované. (her)
Doplatí dokument Propeler na alibizmus?
Dokument Propeler - subkultúry mládeže, ktorý premietli na MFF Bratislava, mohol vzniknúť aj skôr. O zvláštnom životnom štýle grafitov, skinheadov, antifašistov či technotanečníkov predsa nepočujeme prvý raz. Zaujímavé však je, ako sa jeho autorom (režisérovi Palovi Korcovi a scenáristke Jane Žilčayovej) podarilo vystihnúť niekoľko pozoruhodných rozporov.
Na štadióne Artmedie rozpráva presvedčený skín o tom, ako čítal Marxa, preštudoval judaizmus i východné náboženstvá. Lebo musí predsa vedieť, proti čomu bojuje. A je vraj ochotný vedľa seba akceptovať vzdelaného človeka, aj keby mal dlhé vlasy a drogoval. Iksák z hnutia Staight Edge rozpráva pri šálke čaju o túžbe dosiahnuť pokoj a harmóniu a neskoro večer sa vyberie na anarchistický koncert, kde okolo neho skáču opití a nadrogovaní ľudia. Skupina mladých antifašistov, čo na uliciach rozdáva mierové letáky (ktoré ľudí zvyčajne otravujú a nikto ich nezvykne brať vážne), trávi svoj voľný čas tým, že varí bezdomovcom. A popri nich existuje krúžok mladých kresťanov, ktorým robí problém presnejšie sformulovať svoje názory a presvedčenie.
No, a zaujímavé je aj to, ako tento film dopadol. Nakrúcal sa v Slovenskej televízii a prispel naň aj fond Pro Slovakia. Kým sa však zaradil do vysielania, vedenie televízie ho pre istotu pustilo Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie. A rada upozornila, že za jeho odvysielanie by dala určite pokutu. Film vraj propaguje drogy, fašizmus a vulgarizmy.
Teda ďalší prípad alibistického postoja (televízie) a chorého presvedčenia (rady a televízie), že diváci nie sú schopní rozlišovať a urobiť si vlastný názor. (kk)
Dnes sa premieta aj Barabášovo Pururambo
Dnes je na programe festivalu ďalší slovenský dokument - najnovší film Pavla Barabáša Pururambo. Tentoraz Barabáš zašiel do Novej Guiney, do jej najdivokejšej časti na západe ostrova.
Domorodí ľudia tam zostali nedotknutí civilizáciou, a pritom dokážu prežiť v extrémnych podmienkach. Hovorí sa o nich, že sú kanibali.
Do bežnej distribúcie by sa Pururambo malo dostať v januári. (kk)
