Dnes budem písať o tom, o čom by som najradšej vedel len zo Sopranovcov, Krstného Otca a podobne. Nanešťastie, viem o tom z vlastných skúsenosti. Nebude to celkom to, čo bolo v uvedených dielach, bude to skôr paródia.
Som študentom hotelovej akadémie, a preto veľkú časť môjho pôsobenia na tejto škole vyplnila prax v rôznych podnikoch nášho mesta. Počas praxe som mal možnosť spoznať množstvo zaujímavých ľudí: miestnych politikov, športovcov či "mafiánov". Týchto zaujímavých ľudí pozná celé mesto, nie je to preto, že by sa vzhľadom odlišovali od iných, práve naopak. Mafián u nás (Spišská Nová Ves) vyzerá asi takto: obtiahnuté tričko, zo tri zlaté reťaze (samozrejme, vytiahnuté na tričku), slnečné okuliare a mobil prilepený k uchu. U nás je takéto oblečenie dosť in, a preto by ste podľa oblečenia mafiána nespoznali.
Mafiána spoznáte podľa toho, ako sa správa, ako sa správa na ulici, v reštaurácii, v bare či v supermarkete pri pokladni.
Mafián nečaká, nečaká v reštaurácii, v bare a ani pri pokladni. Mafián kričí a pri komunikácii s iným mafiánom používa maximálne štyri slová. Niekedy mi ich komunikácia pripomína dvoch orangutanov na Discovery alebo u nás v zoo. Akože mafián Tony je oproti nim intelektuálny romantik.
S mafiánmi som prišiel do styku práve počas mojej praxe. Takmer tri roky som praxoval v jednej nemenovanej reštaurácii. Vždy, keď prišli mafiáni, úspešne som sa im vyhýbal. Až raz. Raz som sa tomu vyhnúť nemohol. Po príchode "vzácnych hostí" som sa so strachom a tromi jedálnymi lístkami vybral k ich stolu. "Nech sa páči," podal som hosťom lístky, otočil som sa a vybral som sa preč. "Hééj, dejdeš!!! Dám si dajaké hovädzie, abo dajakú zabíjačku a dajaký džús, ale taký lacnejší." Ponáhľal som sa objednať jedlo do kuchyne. Samozrejme, v kuchyni som oznámil, pre koho jedlo bude, aby ho mohli pripraviť ako prvé. Po skonzumovaní jedla som prišiel po prázdny tanier a opýtal som sa asi najhoršiu otázku môjho života: "Chutilo vám?" Po blbej otázke prišla takáto odpoveď: "Odkáž kuchárovi, že ho zabijem, nezaplatím!" Zvyšní dvaja mafiáni sa začali smiať ako dve animované figúrky z MTV.
Mnoho príhod s týmito "zabijakmi" som zažil aj v miestnej kaviarni, kde pracovala kamarátka. Scény mafiána, ktorý sa zajakával, keď si vypil, sa stali legendárne. Niekedy v dobrej nálade vybral svoju legálne (?) držanú pištoľ a začal ňou strieľať do stropu. Alebo vyhrážanie sa čašníčke (prípadne udretie), pretože nerozumela, čo chcel zajakávajúci sa zákazník povedať. Návštevníkom nášho mesta, najmä mužského rodu, neodporúčam ísť na kávu alebo na drink so svojou priateľkou. Mafiánove zoznamovacie schopnosti sú úchvatné: "To ty si tu s totym tu *******?" Čo spraviť v takejto chvíli? Ako by povedal kamarát: "Sklopiť uši a odísť preč."
Po piatich rokoch na hotelovej akadémii rozmýšľam, či som si vybral správne. Čo budem robiť po škole? Otvorím si kaviarničku pre desať ľudí, dennú tržbu budem mať päťtisíc korún, čo je mesačne zhruba stopäťdesiattisíc korún. Ak si odpočítate nájom, energie, ostatné náklady a desaťtisíc pre niekoho, kto bude podnik "ochraňovať", ostane možno desaťtisíc korún. Oplatí sa to? Keby som sa narodil ešte raz, nešiel by som na strednú školu. Radšej by som bral steroidy a vyhrážal sa úbohým živnostníkom, taxikárom a chlapcom s peknými babami.
Keď už píšem o mafiánoch, musím spomenúť aj našich fantastických policajtov.
Policajti u nás pripomínajú "zlých" policajtov z amerických filmov. Jazdiť po meste, mať otvorené okno, ruku položenú na okne, zapnutú peknú muzičku, okuliare na očiach a po službe hrať futbal práve s mafiánmi, tomu sa povie služba občanovi. Určite nie všetci policajti sú takí, ale tých zlých je, nanešťastie, prevažná väčšina.
Dúfam, že VY ostatní takýchto mafiánov a policajtov nemáte. Úprimne vám to prajem. Verím, že VY máte radi svoje mesto. Dúfam, že niekde na Slovensku existuje mesto, kde slovo mafián nepoznajú a slovo policajt má svoju vážnosť a nie je urážkou. Ak si toto prečíta nejaký mafián alebo policajt, ktorý mi bude chcieť zlomiť nos, nech sa mi ozve. Adresu pošlem.
Autor: MATÚŠ STRAKA
