Čerstvému ministrovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi začínajú niektorí novinári odmeriavať čas. Aféra Masri by sa mohla skončiť aj jeho demisiou. FOTO - REUTERS |
Európa stále popiera existenciu tajných väzníc americkej CIA na svojom území. Naposledy to urobili prezidenti Rumunska a Poľska, teda dvoch krajín, ktoré sa najčastejšie spomínajú ako možní adresáti. Rumunský prezident Traian Basescu to vyhlásil v utorok večer hneď nato, ako s Američanmi podpísali zmluvu o nových amerických základniach a jeho poľský kolega Aleksander Kwasniewski sa k tomu vyjadril včera pre poľský rozhlas Radio Zet.
Prípad uneseného Nemca libanonského pôvodu by sa však nakoniec mohol stať spúšťacím mechanizmom, ktorý by ukázal, že európski politici vedeli o amerických praktikách viac, ako dnes priznávajú.
Prípad Khalida Masriho, ktorého päť mesiacov omylom zadržiavala americká CIA ako podozrivého teroristu, postupne odhaľuje čoraz viac vplyvných ľudí, ktorí o jeho osude vedeli a mlčali. V utorok sa priznal minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier. Tvrdí, že o prípade Masri sa dozvedel v júni 2004, keď ho informoval Masriho právnik.
Nemecké médiá uvádzajú, že informácie mal aj vtedajší minister vnútra Otto Schily, ktorého mal o únose v máji 2004 informovať vtedajší americký veľvyslanec v Nemecku. Schilly sa však mal zaviazať, že bude mlčať, hoci v tom čase už bol Masri voľný.
Denník Süddeutsche Zeitung priniesol informáciu, že prípad vyšetrovala aj Spolková spravodajská služba. A to na podnet spolkovej vlády.
Terajší šéf diplomacie Steinmeier bol v tom čase šéfom úradu spolkového kancelára, čo sa v Nemecku rovná úradu ministra, a bol zodpovedný za koordináciu tajných služieb. Bol pravou rukou kancelára Gerharda Schrödera. Zdá sa preto, že informácie mal úrad kancelára, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra a spravodajská služba.
Ešte veľa vecí o kontroverznom únose nie je jasných. Rovnako ako úloha nemeckej vlády, ktorá možno nevedela všetko, ale vedela dosť na to, aby nemlčala. Zvlášť, keď tak ostro vystupovala proti praktikám CIA či protiprávnemu zadržiavaniu väzňov na Guantanáme. Vedela o únose nemeckého občana, ktorého si CIA poplietla s teroristom, a zrejme musela vedieť aj o stovkách letov CIA nad svojím územím. Niektoré nemecké médiá dokonca tvrdia, že v jednom z takýchto utajovaných letov letel aj Masri.
O ničom z toho však nevedeli Nemci, až kým sa pred návštevou americkej ministerky zahraničných vecí Condoleezzy Riceovej neobjavili tieto informácie vo Washington Poste, denníku s dobrými vládnymi zdrojmi.
Zatiaľ je pod tlakom hlavne minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier. Novinári sa už začínajú pýtať, či odstúpi. Vysvetľovať však budú musieť viacerí. Zvlášť, keď sa takéto veci diali v čase vlády Gerharda Schrödera, ktorá nemala s Američanmi dobré vzťahy.