Proti boli opoziční občianski demokrati aj vládni ľudovci a unionisti. Komunisti, naopak, do jedného hlasovali za zrušenie. Vládnu sociálnu demokraciu návrh rozdelil, ale zrušenie lustračných zákonov podporila len menšia časť poslancov strany.
Zrušenie lustračného zákona komunisti pred tým naposledy neúspešne skúšali v auguste 2003.
Zrušenie zákona prednedávnom podporil aj premiér Jiří Paroubek. Keď však videl odmietavú reakciu koaličných partnerov a stopercentnú podporu nenašiel ani vo svojej ČSSD, názor rýchlo prehodnotil. Vyhlásil, že môže zrušenie lustrácií ešte rok či dva počkať.
Paroubek sa domnieva, že by sa mala otázka lustrácií vyriešiť predtým, než vstúpi do platnosti nový služobný zákon. Jeho účinnosť snemovňa nedávno posunula na začiatok roka 2007.
Zástanci lustračných zákonov tvrdia, že ide o síce nedokonalú, ale napriek tomu zásadnú poistku, aby sa do najvyšších funkcií v štátnej správe nedostali agenti a bývalí vysokí dôstojníci Štátnej bezpečnosti a stranícke špičky bývalej totalitnej komunistickej strany. Lustračný zákon schválil československý federálny parlament v roku 1991, o rok neskôr ho doplnil o takzvaný malý lustračný zákon, ktorý sa vzťahuje na službu v polícii a vo väzenstve. Zákon mal platiť päť, neskôr desať rokov, nakoniec v roku 2000 platnosť predĺžili na neurčito. Na Slovensku sa zákon neuplatňuje.
V Čechách musia ľudia, ktorí chcú zastávať napríklad vysoké funkcie v štátnej správe, teda naďalej predkladať osvedčenie, že pred rokom 1989 neboli vysokými funkcionármi komunistickej strany či príslušníkmi a agentmi komunistickej tajnej polície. (pm, čtk)
