FOTO - ARCHÍV
Za ôsmou planétou slnečnej sústavy, modrým Neptúnom, je síce zima a chlad, ale okrem toho dosť miesta na dobrodružstvá. Odohrávajú sa tam naozaj zvláštne veci. Nedávno vedci oznámili, že kdesi za Neptúnom našli niečo, čo by mohlo byť desiatou planétou, obiehajúcou Slnko, nie je to však zatiaľ isté. Planétu nazvali neoficiálne Xena, jej mesiačik Gabriela. Okrem týchto dvoch postáv z televízneho seriálu tam krúži odhadom ďalších desaťtisíc kozmických objektov s priemerom 100 až 300 kilometrov, asi miliarda komét a ďalších niekoľko telies veľkosti Pluta. To všetko v páse širokom stovky astronomických jednotiek (AU je vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom, asi 150 miliónov km). Tento pás nesie meno amerického astronóma holandského pôvodu Gerharda Petera Kupiera, od ktorého narodenia uplynulo 7. decembra rovných sto rokov. Kuiper získal astronomické vzdelanie na Leidenskej univerzite, od roku 1933 až do smrti v roku 1973 žil v USA. Pracoval na mnohých významných univerzitách vrátane Harvardskej, Chicagskej a Arizonskej. Celý život ho prenasledovala jedna myšlienka: Ako vznikla slnečná sústava, aké telesá sa v nej skrývajú a kde, ako vyzerajú a fungujú.
Na pozorovanie a výskum potreboval nové prístroje, lebo ďalekohľady, ktorým prekáža zemská atmosféra, mu nestačili. Preto navrhol a začal používať infračervené ďalekohľady na palubách lietadiel, ktoré sa vedia vzniesť až za hranicu kozmu - do výšky 14 km. Vďaka nim mohli vedci uvidieť to, čo by im zo Zeme zostalo skryté.
Kuipera nazývajú otcom moderného výskumu planét. Určite nie náhodou, pretože práve on zistil tak veľa o kozme, ktorý je nám najbližší. Ako prvý vedec zistil, že Saturnov mesiac Titan má hustú atmosféru. To bol pozoruhodný objav, ktorý samozrejme priniesol veľa špekulácií o mimozemskom živote. Veď Titan, väčší ako planéta Merkúr, je v mnohom podobný Zemi. Na jeho povrchu síce nie je tekutá voda, mohla by však byť vnútri. Žiaľ, jeho atmosféra je zložená najmä z dusíka a metánu, kyslík v nej chýba. V každom prípade to bol práve Kuiper, kto podnietil záujem o Titan natoľko, že tam v januári tohto roku po sedemročnom putovaní pristála európska sonda Huygens, ktorá poslala na Zem veľa zaujímavých údajov. Akýkoľvek život na Titane je však podľa nich krajne nepravdepodobný.
Kuiper objavil aj Uranov mesiac Mirandu, ktorý vyzerá, ako keby bol zložený z troch alebo štyroch častí. Možno kedysi dávno ho rozlomil náraz iného telesa, neskôr sa však Miranda zasa "pozbierala". Neptúnov mesiac Nereid (iný Kuiperov objav) zasa potrebuje na obeh svojej materskej planéty až 360 dní (zatiaľ čo náš Mesiac - iba mesiac).
V roku 1951 prišiel Kuiper s teóriou, že niektoré kométy sa nerodia v Oortovom oblaku (to je oblasť ešte ďaleko za Neptúnom), ale už za dráhou Neptúna. O štyridsať rokov astronómovia objavili prvé teleso, ktoré Kuiperovu teóriu potvrdilo. A nachádzajú ďalšie a ďalšie. Jedným z posledných vzrušujúcich objavov v Kuiperovom páse je práve záhadná planéta 2003 UB313, nazvaná Xenou.
Hľadanie mimozemského života sa posunulo ďalej od slnečnej sústavy. Vedci nachádzajú nové exoplanéty, teda planéty, obiehajúce okolo hviezd, ako je naše Slnko, a našli už aj celú slnečnú sústavu, vzdialene podobnú tej našej. Tak ako Kuiper sa nedozvedel, čo sa vlastne skrýva za Neptúnom, ani my sa nedozvieme, čo skrývajú exoplanéty. Na to sú príliš ďaleko, naša technika k nim nedočiahne. Kuiper by bol azda prvý, kto by povedal: No tak ešte niečo vymyslíme, kozmos - ten krásny, záhadný a vzrušujúci kozmos - na nás predsa čaká.
Zajtra - odluka cirkvi od štátu vo Francúzsku
