Momentálne dve najvplyvnejšie ženy na svete: nemecká kancelárka Angela Merkelová a americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová. FOTO - ČTK/AP |
Nemecká kancelárka Angela Merkelová bola spokojná. Včera sa v Berlíne stretla s americkou ministerkou zahraničia Condoleezzou Riceovou. Ženy si porozumeli. A to aj napriek tomu, že Riceová nič nové o tajných väzniciach CIA neprezradila.
Merkelová bola spokojná najmä preto, že Riceová uznala americkú chybu. "V prípade, že sa vyskytnú chyby, urobíme všetko, aby sme ich opravili," povedala ministerka.
Ide o prípad nemeckého občana libanonského pôvodu Khalida Masriho. Ten odcestoval na Silvestra 2003 na dovolenku do Skopje, no už na macedónskej hranici ho z autobusu vyviedli pre podozrenie z kontaktov s teroristickou organizáciou al-Káida. Agenti CIA ho 23 dní vypočúvali a potom ho deportovali do Afganistanu. Až po piatich mesiacoch opätovného vypočúvania americká CIA zistila, že nemá toho správneho teroristu, a odviezla ho do Albánska.
Masri sa stal obeťou osudovej náhody: hľadaný terorista mal to isté meno i priezvisko. Masriho advokáti včera CIA zažalovali a prípadom sa bude zaoberať aj nemecká prokuratúra.
Merkelovú potešili aj Riceovej sľuby, že Američania nikdy nemučia väzňov. Nemecko-americké vzťahy sú pre kancelárku srdcovou záležitosťou. Nová vláda definuje vzťah k Spojeným štátom ako najdôležitejší pilier nemeckej zahraničnej politiky. Práve tento základný pilier však spôsobil Merkelovej už dva týždne po nástupe do úradu najväčšie problémy.
Nemecko je pobúrené správami o sporných metódach CIA v boji proti terorizmu. Nad jeho územím pravdepodobne Američania prevážali podozrivých teroristov. Je možné, že tam na ceste k tajným väzniciam aj pristávali.
Merkelová ani Riceová neodhalili po 50-minútovom rozhovore žiadne nové podrobnosti a všetko tak naďalej zostáva v rovine špekulácií. Americká ministerka ubezpečuje, že Washington neporušuje medzinárodné právo a väzňov nemučí. Na druhej strane však priznáva, že medzinárodný terorizmus predstavuje pre Washington zvláštnu výzvu.
O letoch a väzniciach nepovedala ani slovo. "Nemôžeme viesť diskusie o informáciách, ktoré by ohrozili úspech práce tajných služieb, trestné stíhanie a vojenské nasadenia," povedala Riceová a dodala: "Očakávame, že ostatné národy sa pridajú k tomuto názoru."
Z Nemecka letela Riceová do Rumunska, ktoré spoločne s Poľskom považujú za najpravdepodobnejšie miesto, kde mala CIA tajné väzenia. Televízia ABC News včera informovala, že podľa jej zistení tieto väznice v novembri zavreli a väzňov presunuli na neznáme miesta v Afrike.
Riceová by v Rumunsku mala podpísať dohodu o vybudovaní americkej vojenskej základne.