na lízingovom trhu. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Leasing Slovenskej sporiteľne a. s.,
Martin Paško.
l Ste predseda predstavenstva a generálny riaditeľ. Ako vás oslovujú ľudia? Raz pán predseda, raz generálny riaditeľ?
Som skôr generálnym riaditeľom, ako predsedom predstavenstva. Predseda predstavenstva je pozícia z toho titulu, že sme ak-ciová spoločnosť a štatutárnym orgánom spoločnosti je predstavenstvo a dozorná rada. Ale výkonná funkcia je generálny riaditeľ. Čiže ľudia ma oslovujú buď Martin alebo pán riaditeľ.
l To je dosť veľký rozdiel
Určite áno.
l Narodili ste sa a žili v
Kežmarku, ale vysokú školu ste si vybrali takmer na opačnom konci republiky, Poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Tam ste študovali manažment. Čím bola pre vás Nitra zaujímavá?
Moje rozhodnutie ovplyvnilo viac faktorov. Prvý vychádza z rodinnej histórie - otec skončil tú istú fakultu, na ktorú som sa potom prihlásil a vyštudoval aj ja. Ďalším faktorom bolo mesto, ktoré som poznal aj predtým. Nitra má výhodu, že všetko sa sústreďuje blízko centra mesta a človek všade môže zájsť "po svojich". No a veľký význam mal aj šport, lebo som hrával basketbalovú ligu za Chemosvit Svit a Nitra mala a stále má dobrý basketbalový klub.
l Koľko meriate?
195 centimetrov.
l Basketbalová výška. Vráťme sa k štúdiu. Stretli ste sa s lízingom už na vysokej škole?
Nie a dnes sa snažím túto firmu tlačiť dopredu skôr z manažérskeho hľadiska, ako z odborného lízingového. Je to pre mňa skôr manažérska výzva postaviť najlepšiu lízingovú spoločnosť.
l Moja otázka vychádzala z rozhovorov s viacerými odborníkmi v oblasti lízingu, ktorí
hovorili o nedostatku odborníkov absolventov univerzít. Podľa informácií z vysokých škôl sa však lízingu venujú, dokonca študenti majú oň
záujem aj v rámci diplomových prác. A aj na Poľnohospdárskej univerzite.
V čase mojich štúdií nie a mňa táto informácia len teší. Dokazu-je, že na Slovensku začína fungovať trhová ekonomika. A aj školstvo reaguje na skutočnosť, že každá piata koruna investovaná na Slovensku je financovaná lízingovými spoločnosťami. Z mojej pozície ma to len a len teší, na trhu práce je náročné nájsť dobrých ľudí, ktorí už majú aspoň teoretické skúsenosti s lízingom.
l Priekopník lízingu na Slovensku a predseda vašej lízingovej asociácie Miloš Randák v jednom rozhovore spomínal, že na začiatku museli najviac času investovať do vysvetľovania výhod a zmyslu lízingu. Vaša spoločnosť je veľmi mladá, vznikla pred dvoma rokmi. Čo bolo najťažšie pre vás?
V porovnaní s pánom Ran-dákom sme to mali jednoduchšie v tom, že sme vstupovali na trh, ktorý už na Slovensku existoval a fungoval. A treba povedať, že veľmi dobre. O to zložitejšie to máme kvôli silnej konkurencii. Najväčším problémom pre nás bolo presvedčiť kolegov a zamestnancov Slovenskej sporiteľne, že to, čo zakladáme, je dobrá vec. Čiže my sme kvantum času investovali do vybudovania takých podmienok v rámci skupiny, aké si lízingová spoločnosť zaslúži.
Bankový pohľad na obchody je úplne odlišný, ako pohľad lízingovej spoločnosti.
l V čom?
Tam je iné hodnotenie rizika, úplne iné ceny. V lízingu ide vždy o dvojstrannú záležitosť - na jednej strane je klient, na druhej predmet lízingu. Pri bankových produktoch sa pozeráte na klienta, či bude mať možnosť splatiť úver, ktorý dostal. Keď klientovi nevychádza na splátky, my sa pozeráme aj na to, či ide o predmet lízingu, ktorý budeme vedieť znovu úspešne predať. Keď má klient horšiu bonitu a ide o dobrý predmet lízingu, tak nepotrebujeme dodatočné ručenie.
l Vy však máte zastúpenie na obchodných miestach banky. Tí istí ľudia predávajú bankové aj lízingové produkty. A keď je dvojaký pohľad na bankové a lízingové produkty, tak oni sami v sebe musia mať rozdvojený pohľad. Nie je to veľmi náročné?
Ako som hovoril, najviac času sme investovali do úsilia presvedčiť nášho akcionára, že je to dobrá vec. Každý produkt predsa má svoje výhody a klientovi treba dať to, čo požaduje. Je to najjedno-duchší spôsob predaja dopyt - ponuka, nemusíme klienta ani ovplyvňovať. Zjednodušene - ak klient povie: ,,Mal by som záujem o lízing" a my v súčasnosti máme možnosť vyhovieť mu, tak to treba urobiť. Šetrí sa čas i peniaze a hlavne - klient je spokojný. Tvoriť začíname až vtedy, ak klient nemá presnú predstavu.
l Slovenská sporiteľňa má spomedzi bánk na Slovensku naj-viac pobočiek. Dalo sa to zvládnuť?
Pamätám si články spred dvoch rokov, kde nás konkurencia odrovnávala, dávala nám minimálnu šancu. Myslím, že iba jeden kolega vravel - keď to nie-kto môže dokázať, tak len Slovenská sporiteľňa vďaka svojej veľkosti a potenciálu klientov. Viac-menej všetci negatívne hodnotili, že sme si nevybudovali vlastnú sieť pobočiek, že nevytvoríme sieť svojich zamestnancov a externých spolupracovníkov, ale naopak, že staviame na pobočkách banky a že ľudia, ktorí predávajú aj iné bankové produkty, budú predávať lízing. Chceme byť klientskou lízingovou spoločnosťou. Ono sa to krásne hovorí, ale je to nesmierne ťažká práca, to môžem po dvoch rokoch potvrdiť. Pre nás je prvoradý klient. S ním komunikujeme najprv, až potom ideme k dodávateľovi. Rozhodli sme sa pre túto filozofiu a realizujeme ju.
l Môže lízing presiahnuť hranice krajiny?
Áno, dá sa robiť cezhraničný lízing, ale spája sa s ním niekoľko legislatívnych a rizikových komplikácií, takže sa robí zriedkavo
a len pre top klientov.
l A nepomohol ani vstup do Európskej únie?
Únia tomu zatiaľ nepomohla tak, ako možno očakávali zákazníci. Príčinou sú aj veľké legislatívne rozdiely medzi krajinami. Zoberme si len DPH a daň ako takú.
l Na Slovensku ponúkajú finančné služby ľuďom banky, lízingové spoločnosti, splátkové spoločnosti. Stále je ich viac, pritom počet obyvateľov Slovenska je rovnako okolo päť a pol mi-lióna. Nehrozí nasýtenosť tohto trhu, alebo sú ešte stále nové možnosti?
Myslím si, že banky už nasýtený trh majú a neverím, že by v najbližšom čase na náš trh vstúpila nejaká veľká banka. Skôr dôjde k nejakým fúziám - aj preto, že prebehnú v rámci Európy, a to sa premietne aj na Slovensko. Čo sa týka splátkových spoločností, tam ešte priestor vidím. Veľkí európski hráči ešte na Slovensku nevyužívajú svoj potenciál na maximum. Čo sa týka lízingu - platí to isté, čo pri bankách. Tiež si myslím, že dôjde k nejakým fúziám. Nárast trhu, ktorý tu je, nevytvára ekonomické predpoklady na expanziu veľkých lízingových spoločností.
Ťažko sa mi to hovorí z pozície generálneho riaditeľa - som platený od výsledkov spoločnosti - ale z pozície spotrebiteľa hovorím - chvalabohu, že tu taká konkurencia je.
l Je výhodou, keď je lízingová spoločnosť pri banke?
Keď zvážim všetky pre a proti, je lepšie, keď je pri banke. Najväčší problém lízingovej spoločnosti sú zdroje. Čiže kapitál. Vďaka banke sa vie k nemu dostať. A keď si zoberiete aj realitu a rebríček lízingových spoločností - CAC Leasing napriek tomu, že to vie málo ľudí, je dcérou HVB Bank, ČSOB Leasing patrí k ČSOB, VB Leasing SK k Ľudovej banke, Tatra - Leasing k Tatra banke. Lízingové spoločnosti bez banky sú v prvej šestke dve: Volkswagen finančné služby a BOF.
l Po prvom polroku 2005 ste v rebríčku lízingových spoločností na deviatom mieste. Je to uspokojivé, nedostatočné, motivujúce ...?
Keby som povedal, že je to uspokojujúce, sám by som si protirečil, určite chceme viac. Uspokojuje nás jedine, že sa nám podarilo rozbehnúť našu distribučnú sieť, čo je okolo 300 pobočiek. A tiež nás tešia nárasty, ktoré máme v posledných mesiacoch - od polroka stúpame a pre-kračujeme méty ako 150 miliónov korún mesačne, 200 miliónov mesačne a teraz by mohla padnúť najbližšia méta 250 miliónov. To nám ukazuje, že sme systém nastavili dobre. Ale napriek tomu - chceli sme viac. Zdá sa, že na konci roka dosiahneme priečku, na ktorej sme chceli byť, ale v polroku sme tam ešte neboli. Vlaňajšok bol pre nás testovací rok - mali sme dohodu s akcionárom, že treba vyškoliť ľudí, zaškoliť bankových poradcov, otestovať systém a hlavne strážiť si riziko, aby sme si ako mladá spoločnosť hneď na začiatku neskomplikovali život. Takže dá sa povedať, že tento rok je náš prvý. Radi by sme boli skokanom roka, čo znamená, že by sme mali najvyšší nárast v absolútnej hodnote. Aj keď to bude veľmi ťažké, lebo sa rozbehol trh nehnuteľností, kde sú obchody aj v stovkách miliónov a v našej skupine sa tomuto obchodu venuje Immorent.
l Štatistický úrad nedávno ohlásil rast ekonomiky, ktorého dynamika prekvapila aj analytikov. Aká je to správa pre lízing?
Výborná. Lízingový trh na to okamžite reaguje a je tam sedemnásťpercentný nárast oproti minulému obdobiu. Predtým bol rast približne štyri percentá. Tretí štvrťrok potvrdzuje toto číslo, dokonca by malo byť o niečo vyššie. Každý z členov Asociácie leasingových spoločností SR výhľadovo hovorí o rastúcom trende. Pre nás je najdôležitejší fakt, že rastieme vysoko nad lízingovým trhom.
l Dá sa hovoriť aj o rastúcom pocite istoty ľudí, že budú mať na to, aby mohli splácať prenájom alebo úver?
Velikánsky význam je presne v tom, že človek si je istejší svojím zamestnaním a je ochotný si požičiavať, lízovať. Už si neberie úver len z nevyhnutnosti, pretože si inak auto, chladničku alebo niečo iné nemôže dovoliť. Naopak. Už si povie - chcem to užívať. V tom sa, chvalabohu, mentalita na Slovensku mení. Ide to veľmi pomaly, ale ide. Aj my chceme ľudí naučiť nie sporiť si veľa rokov a potom si niečo kúpiť, ale na-opak - radšej si požičať, kúpiť hneď a splácať - jednoducho užívať si život. Keď si človek doma všetko spočíta, zváži všetky pre a proti, prečo nie?
Je perfektné, že si začíname užívať naše zárobky, ale treba sa doma v každom prípade radšej pohrať s kalkulačkou, ako sa neskôr dostať do veľkých problémov.
l Máte vy čas, aby ste si aj užívali život?
Predtým, ako som prišiel sem, zažil som rok ťažkej intenzívnej práce v spoločnosti Volkswagen Finančné služby, kde sme ro-
bili veľké reformy. Rodine som vysvetľoval, že to tak rok musí byť a potom sa všetko upokojí. Prišla však ponuka zo Slovenskej sporiteľne, ktorá sa neodmieta. Bola to výzva aj vzhľadom na môj vek, aj preto, že som mal možnosť postaviť firmu na zelenej lúke. Rodine som zas argumentoval, že to bude trvať rok a potom, že ešte rok ... Večer si doma hovorím - škoda, že deň nemá aspoň 35 hodín. Času je málo.
l A keď máte čas pre seba, čomu sa venujete? Vídať vás na lyžiach i na golfe
Golf prišiel pred dvoma rokmi a bral som ho spočiatku ako nutné zlo. Pri golfe sa stretávajú ľudia, ktorí dnes ovplyvňujú obchod na Slovensku, tak som ho musel začať hrávať. Potom ma golf chytil a páči sa mi. Je o koncentrácii, o prírode. Viem, že niečo pre seba robím a takmer vždy som tam s klientom alebo s obchodným partnerom, s ktorým môžem za pár hodín všetko prebrať. Od golfu neujdete, z obchodného stretnutia môžete po pätnástich minútach odísť. Ale keď sa prechádzate po krásnych faierway, prostredie vplýva na to, že sa
i nepriaznivé informácie lepšie vnímajú aj podávajú.
Lyžovanie je láska z detstva. Ešte stále hrávam aj basketbal, keď to čas dovolí - Bratislavskú mestskú ligu.
l Máte svoje životné ani nie motto, ale nejaký vnútorný princíp, osobnú ideu?
Narodil som sa v znamení barana, som strašne tvrdohlavý. Keď sa na začiatku nastavia východiská ako výborná filozofia, dobrá myšlienka, viem, že svojou povahou dokážem strhnúť ľudí. A vtedy presvedčiť ma, že to nejde, sa snáď ani nedá.
A keď sa stretnete s človekom, ktorý je tiež v znamení barana a tiež je presvedčený o svojej pravde?
Vtedy som generálny riaditeľ.
Eva Reiselová
ŽivotopisMartin Paško
sa narodil 6. apríla 1974 v Kežmarku na východnom Slovensku. Strednú školu absolvoval na Športovom gymnáziu v Kežmarku, potom sa rozhodol pre štúdium ekonomiky a manažmentu na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Promoval v roku 1997.
Zamestnal sa v spoločnosti INIS, s. r. o. Volkswagen Group, od roku 2001 bol poverený riadením Slovenskej divízie.
V roku 2002 ho dozorná rada vymenovala na prokuristu. V rokoch 2002 a 2003 pôsobil v spoločnosti Volkswagen Finančné služby
v pozícii manažéra obchodného oddelenia.
Od októbra 2003 je predsedom
predstavenstva a výkonným riaditeľom akciovej spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne.
Martin Paško je ženatý, má jedného syna.
