Viedeň 6. decembra (TASR) - Nielen rakúska, ale aj európska literárna scéna prišla v pondelok o svojho takpovediac doyena v spisovateľovi, filmovom autorovi a umeleckom prekladateľovi mimoriadneho formátu Milovi Dorovi, ktorý zomrel v jednej z viedenských nemocníc vo veku 82 rokov.

Rodák z Budapešti, ktorý vyrastal v Belehrade a naposledy žil striedavo v metropole alpskej republiky a v chorvátskom Rovinji, sa sám označoval za Rakúšana, Viedenčana a Európana srbského pôvodu. V lete prekonal infarkt myokardu, z následkov ktorého sa už nespamätal.

V reakciách na úmrtie autora, ktorého zrejme najznámejším dielom bola trilógia románov Tote auf Urlaub, Nichts als Erinnerung a Die weisse Stadt, sa hovorí o odchode "hlasu zdravého rozumu, veľkej integračnej sily," či "dôležitého sprostredkovateľa, ktorý prekonával jazykové bariéry", ako ho označil rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel. Najvyšší predstaviteľ alpskej republiky, prezident Heinz Fischer podčiarkol v reakcii fakt, že Dor "prispel literárnou a politickou prácou výrazne k porozumeniu problémov balkánskych štátov".

Milo Dor, pôvodným menom Milutin Doroslovac, bol potomkom srbskej rodiny z Banatu. Vyrastal v Belehrade, kde sa už ako gymnazista stal členom Zväzu komunistickej mládeže Juhoslávie. Po okupácii mesta fašistami ho v roku 1942 zatkli ako príslušníka odboja, mučili a o rok neskôr deportovali na nútené práce do Viedne. V rakúskom hlavnom meste zostal autor aj po oslobodení, aby sa tam venoval štúdiu divadelnej vedy a romanistiky. Následne už pôsobil ako spisovateľ a novinár na voľnej nohe.

V roku 1952 sa na trhu objavil jeho autobiograficky ladený román Tote auf Urlaub, ktorý približuje cestu mladého srbského komunistu z Belehradu do Viedne, a to cez väzenia a koncentračný tábor. Toto dielo vytvorilo s dvoma ďalšími románmi známu Dorovu trilógiu.

Patril k angažovaným bojovníkom za rešpektovanie ľudských práv a za posilnenie liberálneho zmýšľania v každodennom živote i na politickej scéne a zanechal rozsiahle dielo, ktorého súčasťou nie sú iba romány, ale aj poviedky, umelecké preklady, rozhlasové a televízne hry, ako aj ďalšie televízne programy.

Laureát početných ocenení, vrátane Rakúskej štátnej ceny za zásluhy o rakúsku kultúru v zahraničí, Čestnej ceny rakúskeho knižného obchodu alebo Ceny Bruna Kreiskeho za politickú knihu, bol čestným členom rakúskeho PEN klubu a prezidentom autorského združenia IG Autorinnen und Autoren.