Prehrou s Manchester City 2:5 potvrdili hráči tímu Premier League Charlton Athletics, že u súperov hrajú lepšie. Fanúšikovia na The Valley ukázali svoje pravé srdce. To sa prejavilo prvýkrát už 11 minút pred zápasom, keď sa na svetelnej tabuli objavil zostrih z kariéry Georgea Besta a na štadióne zavládlo mrazivé ticho. Nasledovalo frenetické skandovanie ,Georgie, Georgie.'
Vo zvukovými efektmi vybičovanej atmosfére vybehli hráči oboch mužstiev a hoci hostia boli od začiatku lepší, diváci sa zabávali. Neprekážal im ani nepriaznivý stav. V typickej anglickej atmosfére neskladali hráči zbrane a fanúšikovia bojovú zástavu. Zo severnej tribúny poháňaný Charlton a z tribúny Jimmyho Steeda povzbudzovaní hostia predviedli výborný futbal, osladený siedmimi gólmi.
Charlton síce prehral 2:5, tí, čo zostali na tribúnach až do konca, si zabučali, ale už o týždeň nastúpia Addicks doma proti Sunderlandu a všetci na The Valley veria, že práve 10. decembra si pripíšu druhé domáce víťazstvo v sezóne.
Na anglické pomery maličký štadiónik Charltonu Athletic je v rovnomennej štvrti medzi desiatkou rodinných domčekov. Pripomína Slovensko vo viacerých ohľadoch. Podobne ako na Pasienkoch aj pri ňom čnie do neba výšková budova. Ako na Tehelnom poli aj na The Valley chodia novinári na tribúnu z prízemia s divákmi po podobných schodiskách, ako v Podbrezovej aj tu vidno na ihrisko z balkónov priľahlého obytného domu. Kým v Ličartovciach je za tribúnou diaľnica, v Charltone železnica a hoci klub má rodinné čaro ako Artmedia, zážitok je úplne odlišný.
Pritom sa môže zápas skončiť podobne ako posledný, ktorý Addicks prehrali 2:5.
Lístok na ligu stojí o 25 libier menej ako na Chelsea, zápasový (rovnako 76-stranový) spravodajca iba 2,5 libry a v útrobách štadióna nestretávate manažérov v značkových sakách, ale postarších usporiadateľov v klubových uniformách. Vďaka nim je na tribúnach pohoda a dobrá nálada. Fanúšikovia ocenia aj náznak snahy mladých a nepreplatených hviezdičiek a v rytme bubna vydržia spievať 90 minút.
To je Charlton a jeho fanúšikovia, ktorí nadávajú rovnako ako slovenskí, ale na rozdiel od nich stoja za tímom aj v zlých časoch a dúfajú v lepšie. Aj vďaka tomu vyhrali futbalisti z tejto štvrte v roku 1947 Anglický pohár a v 90. rokoch zrekonštruovali štadión. Prehrali šiesty zápas za sebou, ale prežívajú najlepšie obdobie klubovej histórie. A to si za takýchto okolností môže povedať máloktorý klub.
Autor: MATEJ MUTIŠ, Londýn(Autor je spolupracovníkom SME)
