Nová nemecká kancelárka Angela Merkelová sa po Bruseli a Paríži vybrala do Varšavy. Poliakom chcela osobne vysvetliť, že jej na východnom susedovi záleží. Spory medzi Berlínom a Varšavou sa totiž objavili už aj po nástupe Merkelovej do kancelárskeho úradu.

"Naše vzájomné vzťahy sú také dobré ako ešte nikdy," vyhlásila pred odletom do Varšavy s určitou dávkou nadnesenia kancelárka Merkelová. V skutočnosti sú nemecko-poľské vzťahy už dlhšie zaťažené.

V prvom rade je to nemecko-ruský projekt plynovodu v Baltickom mori, ktorý vyvolal prudký odpor Varšavy. Viac ako tisíc kilometrov dlhý plynovod, ktorý by sa vyhol Poľsku, inicioval ešte Merkelovej predchodca Gerhard Schröder s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Príslušnú dohodu podpísali v septembri v Berlíne.

Poľská tlač vtedy hovorila o novom pakte, ktorý vraj pripomína niekdajšie spojenectvo Hitlera a Stalina. Dezignovaný poľský prezident Lech Kaczyski ešte počas predvolebného boja odmietol projekt plynovodu, ktorý podľa jeho slov ohrozuje poľský energetický priemysel.

"Všetky dôležité otázky, ktoré sa nás spoločne dotýkajú, vyriešime vo vzájomných rokovaniach," ubezpečovala Merkelová v rozhovore pre poľský magazín Fakt. "Naše dobré vzťahy s Ruskom nebudú mať nikdy negatívny dosah na Poľsko."

Je však otázne, či Merkelovej vyhlásenia o novej politike proti východnej Európe Poliakov naozaj uspokoja. K ich zneisteniu prispel aj fakt, že novozvolená kancelárka si do svojej kancelárie zavesila portrét cárovnej Kataríny Veľkej.

Vo Varšave nepočuli radi asi ani slová, že Nemecko ďalšie tri roky nepustí na svoj pracovný trh poľských robotníkov. "Situácia na nemeckom pracovnom trhu je nanešťastie stále veľmi zlá," povedala Faktu.

Značné výhrady majú Poliaci aj voči plánovanému Centru proti vyháňaniam v Berlíne, ktorého realizáciu Merkelová na rozdiel od Schrödera podporuje. Ten navrhoval zriadenie európskej siete Spomienka a solidarita, ku ktorej sa okrem Nemecka a Poľska pridali aj Maďarsko a Slovensko.

Vo svojom programovom vyhlásení v stredu však kancelárka povedala, že jej čierno-červená vláda chce "v duchu zmierenia vyslať viditeľný signál aj v Berlíne".

Mnohí Poliaci sa obávajú, že pripomínanie útrap 15 miliónov nemeckých vyhnancov po druhej svetovej vojne zatieni príčiny ich odsunu - útok hitlerovského Nemecka na Poľsko v roku 1939.

Predsedníčka Zväzu nemeckých vyhnancov Erika Steinbachová však pevne ráta s realizáciou Centra proti vyháňaniam v Berlíne. "Na jeho zriadení by sa mali zúčastniť aj poľskí historici," povedala Steinbachová v nemeckej televízii ARD a dodala: "Mal by sa tam prezentovať nielen osud nemeckých vyhnancov, ale aj osudy vyše 30 národov Európy, samozrejme aj Poliakov."

Autor: VLADIMÍR MÜLLER,Bonn pre SME