, začala teraz nosiť jednu päťku za druhou. Vidím na nej, že hoci sa učí veľmi veľa, množstvo učebnej látky nedokáže dohnať ani s doučovaním.

Najhoršie však je, že zo školy začala mať veľký stres. Každé ráno ju napína na vracanie, stále sa sťažuje, že ju bolí hlava alebo brucho a že do školy nemôže. Párkrát som ju nechala doma, ale potom som ju už sama stresovaná obvinila, že si vymýšľa a chce sa uliať. No ona sa rozplakala, že jej neverím. Ja však vidím, že jej je naozaj zle, ale myslím si, že to súvisí s jej strachom zo školy. Dokonca som ju už pristihla, ako si dáva tabletky na upokojenie. Jej trauma zo školy je naozaj veľká. Už som jej aj navrhla, že zájdeme za psychológom, ale to odmietla. Začala ma však prosiť, aby som jej dovolila prerušiť školu, prípadne ju preložila niekde inde.

Neviem, čo mám robiť? Nútiť ju, aby sa nevzdávala, krízu prekonala a v štúdiu pokračovala, alebo ju naozaj nechať doma a dať jej šancu, aby o rok začala od začiatku? Zita

Milá Zita,

vyzerá to, že vaša dcéra tak trochu stratila pevnú zem pod nohami, zneistela a vo vzniknutej situácii sa zatiaľ možno z prílišnej horlivosti zamotáva. V prvom rade by som vám odporúčal, aby ste jej boli naďalej oporou - po ľudskej a rodičovskej stránke. Škola je v tejto chvíli vedľajšia. Je dôležité, aby si v takejto kríze uvedomila, že ju máte rada aj s päťkami a že pevne s láskou a dôverou pri nej stojíte. Možno jej tak pomôžete nájsť opäť dôveru v seba. Známky sú, samozrejme, dôležité, ale ich význam má svoje hranice. Všetci vieme, že sú podstatnejšie veci, s ktorými však často v bežných situáciách stratíme kontakt, ak uveríme, že výkon je to najdôležitejšie. Výkon je dôležitý, ale kdesi v nás je ešte čosi, čo sa každým dňom učí, čo testujeme deň čo deň bez toho, aby sme si to uvedomovali. A ak sa to naruší, vtedy je človek stratený, je v kríze. Je veľký rozdiel mať problémy v učení a stratiť sa v sebe, v živote. V tejto situácii je dôležité, aby ste boli práve vy pevne v kontakte s tým naozaj dôležitým v sebe. Keď budete vy jasne vnímať podstatné hodnoty, dcére to môže pomôcť opäť sa zorientovať a tiež nájsť to podstatné. Až potom sa môže objaviť hľadané uvoľnenie a spomalenie, ktoré možno trochu prekvapujúco, ale isto vedie aj k lepším známkam. Môže to trvať rôzne dlho. Niekedy týždne, niekedy mesiace.

Myslím si, že celkovo správne vnímate situáciu, že dcéra potrebuje pomoc. Píšete, že užíva upokojujúce lieky. Je však dôležité vedieť, čo sú to za lieky, koľko a ako často ich užíva a konzultovať to s lekárom. Krátkodobo jej lieky môžu pomôcť prerušiť bludný kruh úzkosti a strachu, dlhodobo jej však môžu uškodiť.

Druhú vec, čo môžete spraviť, je pomôcť dcére rozlíšiť, s ktorými predmetmi má väčší problém, s ktorými menší. Niekedy totiž zovšeobecňujeme a keď sa nám niečo nedarí, máme pocit, že sa nám nedarí nič. To je však veľký rozdiel. Neverím, že by jej išli všetky predmety rovnako zle.

Okrem toho jej pomôžte nájsť oblasti v živote, v ktorých je naozaj dobrá. Rozprávajte sa spolu o všeličom, nenechajte sa pohltiť len témou nezdarov v škole. Ale ani ju neobchádzajte.

Ako ďalšie by mohlo pomôcť, keby ste spolu vytvorili reálny plán učenia sa tak, aby sa postupne do konca školského roku doučila, čo zameškala. Postupne krok za krokom. Je nereálne chcieť stihnúť dobehnúť všetko naraz. Človeka to zablokuje a nedokáže prijímať ani tie informácie, ktoré sú práve prítomné. Dcére sa môže stať, že v návale stresu nedokáže vnímať ani učivo, ktoré v škole preberajú teraz. A hlavne, treba striedať učenie a relax. Treba prijať to, že známky sa nezmenia hneď na jednotky a dvojky. Postupne však prídu štvorky, potom čoraz častejšie trojky, neskôr sem-tam nejaká dvojka, jednotka - ak to ešte stále bude dôležité. Ak by sa však situácia ani naďalej nemenila, skúste ísť spolu s ňou k psychológovi. Ak by to nešlo spolu, tak choďte na konzultáciu aspoň vy. Prerušenie školskej dochádzky alebo zmena školy je dosť veľká zmena, o ktorej sa nedá komunikovať písomne. V takejto situácii je užitočné osobne konzultovať s odborníkom, poradiť sa s učiteľmi, ako situáciu vnímajú oni. Určite nájdete riešenie.