Ajaka vyzerá ako moderná Japonka. Keď nie je v zamestnaní, chodí po Tokiu v džínsoch a svetri a nakupuje v módnych obchodoch. Na ušiach má slúchadlá, najčastejšie počúva obľúbenú Madonnu. Ajaka je však zároveň svojím spôsobom anachronizmus, napísal časopis Time. Je totiž gejša, jedna z posledných žien, ktoré sa v Tokiu živia touto záhadnou profesiou. Pre Ajaku však nie je kontrast medzi moderným a tradičným spôsobom života problém. "Byť gejšou je jedno z najlepších povolaní v Japonsku," hovorí. "Dúfam, že budem gejšou až do smrti."

Po tom, čo pred dvanástimi rokmi zmaturovala na strednej škole, pracovala krátko ako pokladníčka v banke. "Bolo to nudné," spomína. "Predstava, že celý môj život by mal byť taký, bola neznesiteľná." Jej mama, babička aj teta boli gejšami. Ich svet ju vždy zaujímal, a tak sa vďaka nim začala vzdelávať v tradičnej japonskej hudbe, umení a etikete. Posledných šesť rokov pracuje ako gejša.

Tradične sa gejše začínali pripravovať na toto povolanie už v detstve, prípadne v skorej mladosti. Nebolo možné, aby sa pre to rozhodli až ako dospelé. Dnes je to už iné.

"V súčasnosti sú na tom mnohé gejše rovnako ako ja. Jednoducho nechceli prežiť život ako úradníčky."

Hoci niektoré gejše, najmä v meste Kjóto, sú stále organizované v tradičnom systéme domov s "mamá", ktorá im vládne, Ajaka žije sama vo vlastnom byte a pracuje ako gejša na voľnej nohe. Zopár najexkluzívnejších reštaurácií v meste, kde sa organizujú veľké súkromné večierky pre vysokých politikov a podnikateľov, si ich služby zabezpečuje v niekoľkotýždňovom predstihu. Obyčajne pracujú štyri až päť večerov v týždni. Ich úlohou je, ako hovorí Ajaka, postarať sa, aby sa hostia dobre bavili. Gejša vie konverzovať a žartovať na úrovni, stará sa, aby boli poháre plné a často počas večere predvádza tradičný japonský tanec či hudbu. "Je to druh umenia," vysvetľuje Ajaka. "Samy seba považujeme za strážkyne dávneho japonského umenia, kultúry a tradícií."

Má však pocit, že tajnostkárstvo, ktorým je jej práca obklopená, vedie skôr k všeobecnému nepochopeniu toho, čo je noblesná tradícia. Aj preto je ochotná o svojom povolaní hovoriť, hoci nedovolí zverejniť svoje pravé meno a nedá sa ani vyfotografovať. "Gejša si musí zachovať určitú tajomnosť."

Veľa ľudí, aj Japoncov, považuje gejše za luxusné prostitútky či vydržiavané ženy. Ajaka hovorí, že je normálne, ak sa niekedy gejša stane priateľkou niektorého z klientov, ale mnohé to vraj nerobia. "Vždy to záleží len na dievčati."

Svoju prácu má rada, hoci, ako tvrdí, nie je mimoriadne platená. Umožňuje jej však viesť umelecký život, stretávať sa so zaujímavými ľuďmi a má voľný pracovný čas.

Profesia gejše sa pomaly modernizuje. Dnešné gejše môžu hovoriť do vlastnej kariéry, môžu používať bežný make-up, nie tradičný, s tvárou nafarbenou na bielo, s výrazne namaľovanými očami a červenými drobnými perami. A hoci svoje vedomosti musia stále zdokonaľovať, už to vraj nie je drina zaberajúca všetok čas.

ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS