Helena Krajčiová (30) vyštudovala konzervatórium a VŠMU. Už na škole pravidelne hosťovala v SND, pred šiestimi rokmi sa stala jeho stálou členkou. Hoci tu vytvorila množstvo výrazných postáv, tohto roku dala výpoveď a odišla na voľnú nohu. Hosťovala vo viacerých divadlách, napríklad v Radošinskom naivnom divadle či brnenskom HaDivadle. Momentálne na Novej scéne skúša s Milanom Lasicom muzikál Hallo, Dolly!, kde v hlavnej úlohe alternuje s Helenou Vondráčkovou. Výborne spieva, spolupracovala napríklad s Petrom Lipom a vystupuje tiež so skupinou Fragille, kde sedem hudobníkov a hercov spieva "a capella", teda bez sprievodu hudobných nástrojov.
HELENA KRAJČIOVÁ hrá v Slovenskom národnom divadle v Tančiarni, Sekretárkach, Dome nad oceánom či Čerticiach, teda v najvychytenejších tituloch. Napriek tomu dala toto leto výpoveď. Javisko však neopustila. Momentálne skúša na Novej scéne s Milanom Lasicom muzikál Hallo, Dolly!, kde v hlavnej úlohe alternuje s Helenou Vondráčkovou.
To kvôli Dolly ste dali výpoveď v SND?
"Nie, to nie je pravda. Najprv som dala výpoveď a krátko na to som dostala ponuku z Novej scény."
Prečo ste teda odišli? Už to nie je najvyššia herecká méta, byť členkou prvej scény?
"Odišla som preto, že môj život už nespĺňal moje predstavy a mala som problémy s motiváciou. Tak som to takto vyriešila."
Mohli by ste to upresniť?
"Nemala som presnú predstavu, čo budem robiť ďalej, len som sa zrazu utvrdila v tom, že to už chcem mať inak zariadené. Bola som pripravená aj na to, že sa možno ženiem do profesionálnej katastrofy, ale povedala som si - aj tak to skúsim. Možno sa dostanem do úzkych a nebudem mať žiadnu prácu, no aspoň vyskúšam niečo nové, posunie ma to inam."
Nie je to trochu rúhanie sa? Dnes, keď sú herci odkázaní na moderovanie a dabing, opustiť národné divadlo? Nespĺňalo v niečom vaše predstavy?
"To nie, SND všetky moje očakávania splnilo a neodišla som v zlom. Jednoducho som len po rokoch mala chuť žiť inak. Členkou súboru som bola šesť rokov, ale hrala som tam už počas štúdia, takže dokopy dvanásť rokov. SND zaberalo sedemdesiatpäť percent môjho života a ja som pocítila, že nechcem, aby to takto bolo ďalších dvadsať rokov."
Ako prijali vašu výpoveď?
"Otvorene som sa porozprávala s mojím šéfom Jurajom Slezáčkom. Vysvetlila som mu, že moje dôvody nie sú finančné ani osobné, je to len pocit, že teraz tu musím prerušiť prácu a žiť zase iné obdobie, ktoré ma nadchne a bude baviť. Akceptoval to, rovnako generálny riaditeľ Dušan Jamrich. Zaželali sme si veľa šťastia a v dobrom sme sa rozišli. No v kontakte so SND som stále, lebo dohrávam asi sedem titulov, čo je desať až pätnásť predstavení mesačne. Čiže, až taká veľká zmena to nie je, ibaže tam zopár sezón nebudem skúšať, kým ma možno niekto neobsadí ako hosťa."
Hovoríte, že ste premýšľali skúsiť aj niečo iné, no v skutočnosti ste bez divadla dlho nevydržali. Máte pred premiérou, ktorá vás zase priviaže k Bratislave, takže nakrúcanie či cestovanie opäť neprichádza do úvahy. Čím vás Nová scéna "zlomila"?
"Rola sa mi páčila, páčilo sa mi, že muzikál režíruje Milan Lasica, aj to, že som sa stretla s Helenou Vondráčkovou. Okrem toho, tú ponuku som dostala, práve keď som išla z toho 'rozlúčkového stretnutia' s Dušanom Jamrichom. Stretla som kamarátov, sadli sme si na kávu, preberali sme moju výpoveď a čo bude ďalej. Vtedy mi zazvonil telefón a pán Lasica mi ponúkol rolu Dolly. Takéto načasovanie na mňa jednoducho zapôsobilo. Preto som si povedala, že zrejme stojí za to, aby som o tom vážne pouvažovala."
Takže ste hneď neskríkli - jasné, beriem?!
"To nie. A aj on povedal, že nebude taký neslušný, aby mi nedal pár dní na rozmyslenie."
Pozerala som si fotky zo skúšok. Na jednej je Milan Lasica obklopený mladými ľuďmi, rozosmiaty od ucha k uchu. Ja ho mimo javiska vídam skôr ako zachmúreného pána.
"On je možno trochu morózny, ale mne to vôbec nevadí. Naopak, nemám rada permanentne vysmiatych, žoviálnych ľudí. Skôr mi vyhovuje, keď mám pol hodiny pocit, že by najradšej odišiel, a potom sa zrazu nahlas zasmeje. To je oveľa príjemnejšie, ako keby tam veselo pobehoval a snažil sa nás baviť."
Je to režírujúci herec. Nemá tendenciu predhrávať či predspievavať?
"No, občas na javisko vybehne, aj povie repliku, ale nepredhráva, skôr vysvetlí, čo tam chce mať, ale ako to zahrať, prenecháva nám."
V Dolly alternujete s Helenou Vondráčkovou. Nebáli ste sa, že ona bude diva, a vy, hoci ste skúsená herečka, budete zrazu v pozícii náhradníčky, ktorá hrá druhé husle? Často čítam špeciálne pri muzikáloch o rivalite medzi protagonistkami, napríklad, kto bude hrať premiéru. Aj ona vraj kvôli tomu odišla z Miss Saigon.
"Nebála som sa, lebo viem, že v divadle potrebujú aj mňa. Určite pani Vondráčková nemá čas, aby odohrala všetky predstavenia. No je mi jasné a je to podľa mňa úplne prirodzené, že bude hrať prvú premiéru. Veď na to si zavolali hviezdu, aby potiahla kampaň, prilákala ľudí."
Naozaj vám to nepripadá nespravodlivé, že hoci ste v SND vytvorili množstvo veľkých postáv, nie ste za hviezdu vy? Že pre väčšinou Slovákov je dnes slávnejšia nejaká rosnička či dokonca ľudia z reality show než mladý talentovaný umelec? K hereckej profesii predsa sláva a popularita odjakživa patria.
"Cesta k sláve a k popularite nevedie cez divadlo. To viem už dávno a nikdy ma to netrápilo."
Mediálne známe tváre sú však lepším tovarom, a majú teda viac práce.
"Ale ja mám veľmi veľa práce, takže nemám pocit, že by som o niečo prichádzala."
Aké je to alternovať s Helenou Vondráčkovou? Prichádzate spolu do styku?
"Samozrejme, dennodenne. Skúšame tak, že sa striedame, najprv ide jedna, potom druhá. A vychádzame spolu celkom normálne, bez problémov. Nesnažíme sa však ani o žiadne násilné priateľstvá. Naopak, keďže ona má okolo seba neustále priveľa ľudí, ktorí sa s ňou snažia zblížiť, možno si príjemne oddýchne, že ja jej dám pokoj."
Máte spoločnú šatňu. Ona je žena pod neustálym drobnohľadom verejnosti, každého zaujíma, aké je zblízka, ako sa líči, oblieka, sústredí pred vystúpením. Vy teraz máte možnosť nazerať jej skutočne do kuchyne. Aký z nej máte dojem?
"Povedala by som to tak, že ma v ničom nesklamala. Jej profesionalita, vizáž, spev, presne takto nejako som si predstavovala, že funguje."
Páčila by sa vám hviezdna kariéra a život na špici, ktorý ona žije už štyridsať rokov?
"Asi nie, lebo ja aj veľmi rada doma len tak hnijem. A to by som asi nestíhala."
Muzikál Hallo, Dolly! mnohí poznajú vďaka filmu s Barbrou Streisandovou. Aj vaše predstavenie ho pripomenie, alebo bude posunuté do súčasnosti?
"Nie, žiadne posuny nebudú."
Takže si užijete aj dobové kostýmy.
"Áno, šaty budem mať krásne. Nádherné látky, výšivky, dlhé sukne, korzety, klobúky so sieťkou."
Jeden kostýmový výtvarník sa mi raz sťažoval, ako si herečky tajne brali domov kostýmy a prešívali ich, aby sa samy sebe páčili. Vy ste typ, ktorý si oblečie, čo mu dajú, alebo do toho rozpráva?
"Ako komu. Tu však kostýmy navrhoval Milan Čorba a jemu dôverujem. Ale inak, ja o kostýmoch debatujem veľmi rada a s pánom Čorbom obzvlášť. Mám rada, keď mi vysvetľuje, prečo to vymyslel takto. Povedzme, v Dolly sa všetky ženy chcú vydať, takže všetky kostýmy budú mať nádych svadobných šiat. Sú to veci, ktoré by som si sama neuvedomila. Rada ho počúvam a ešte radšej sledujem pri práci. On si na kostýmovej skúške herečku oblečie a všetci naokolo sa na neho vrhnú, čo majú na šatách upraviť. On však povie - počkajte - a chvíľu iba chodí a obzerá si vás, potom sa musíme poprechádzať a on to sleduje a podľa toho kostým dotvára. Zážitok je tiež, ako komunikuje s krajčírkami. Všíma si drobnosti, ako sú stehy, radí, čo ako založiť. Sú to remeselné detaily, o ktorých by som si myslela, že ich ovládajú len krajčírky. Fascinuje ma, ako do všetkého vidí."
Teraz máte čas vyplnený intenzívnym skúšaním, v januári však bude premiéra a čo bude ďalej?
"Chcela by som všeličo. Napríklad, aby sa nezlikvidovali vinohrady v Rači, kde chodím so svojím psom. Prípadne, ak sa zlikvidujú, aby som raz mala veľký pozemok a na ňom malý dom. Chcela by som aj dlhšiu dobu cestovať. V poslednom čase ma viac zaujíma príroda, zvieratá, chcela by som vidieť naživo aj tie, ktoré zatiaľ sledujem len v prírodopisných filmoch. No a chcela by som mať veľa času na šport - lyžovanie, tenis, plávanie."
Takže žiadne herecké sny či strach, že vám niečo utečie?
"Ja som nikdy takto neuvažovala. Robila som toľko, koľko sa mi núkalo, samozrejme, ak ma to zaujalo. Prišlo mi dobré byť zavalená prácou, lebo som vedela, že je to obdobie, ktoré si musím odmakať, aby som sa dostala na pozíciu, keď si budem môcť veci regulovať. A teraz už som na takej pozícii a o prácu sa nebojím. Aj preto, lebo viem, že vždy si už niečo vymyslím."
FOTO - MIROSLAVA CIBULKOVÁ