Dáni majú radi Vianoce a zvyky s nimi spojené. Stromčeky sa už predávajú po celom meste, v drevených stánkoch núkajú vianočné ozdoby a klog, teda varené víno. Deti doma vyberajú z adventných kalendárov čokoládky. A za peknú pesničku sa Dáni vedia odmeniť.
Trio rómskych hudobníkov zo Starej Ľubovne počuť na jednej z hlavných peších zón už z diaľky. Kodaň patrí tento rok rozprávkarovi Hansovi Christianovi Andersenovi, od ktorého narodenia uplynulo 200 rokov, a mesto si ho pripomína výstavami a kultúrnymi akciami. Aj naši ťahajú, akoby boli súčasťou tohto programu. Ako v jeho rozprávkach, je to od srdca, trochu smutno až tragicky, ako v Andersenovom príbehu o vianočnom stromčeku, ktorý vlastne ožil, až keď ho vyťali.
Spievajú čisto a schuti. Tichááá noooc. Sedia na lavičke, za nimi jeden z pekných obchodov s oblečením, pred nimi dav Dánov náhliacich sa z práce domov, alebo na vianočné trhy, ktoré sú v neďalekom zábavnom parku Tivoli.
"Občas prídu aj policajti. Povedia nám, aby sme to zbalili, tak odídeme. Za chvíľu sa vrátime a pokračujeme," hovorí Jolana.
Konkurencia pouličných muzikantov je na hlavných kodanských uliciach veľká. Opodiaľ zdatne improvizujú dvaja drobní chlapíci z Balkánu na akordeóne a husliach. Na vedľajšej ulici skúša chlapík akési flamenco a má aj reproduktor, za ním nasleduje prepitý domáci trubadúr. No taká clivota, aká ide zo slovenských a rómskych pesničiek, tam nie je.
V strede sedí Jano, hrá na gitaru, ledabolo, ale presne. A Jolana s Vierkou, tie ťahajú výšky. Na plátenom obale z gitary sú pohodené drobné. Najviac je tam dvoj- a päťkorunových dánskych mincí (za jednu dánsku dostanete päť našich), ktoré ľahko rozpoznať podľa dierky v strede.
"O lacnom hoteli nevieš?" pýta sa Jano. Treba šetriť ako sa dá, všetci sú nezamestnaní, "pretože robotu mi doma nikto nedá". Tak cestujú a spievajú. Vyjsť v Kodani nie je ľahko. Pre našinca to nie je lacné mesto. Patrí na zoznam miest s najvyšším životným štandardom, v prestížnom rebríčku Williama H. Mercera je dánska metropola piata.
Trojica zo Starej Ľubovne bola predtým niekoľkokrát vo Švajčiarsku. V Kodani sú tretí týždeň a chystajú sa už domov, pocestujú autobusom. "Dáni sú poriadni ľudia, slušní. A dajú aj nejaké peniaze. No, čo už by nám hodili u nás doma," zamyslí sa Jolana. Vierka je však vlastenka a hneď dopĺňa: "Všade dobre, doma najlepšie."
Plány do budúcnosti? Portugalsko, predsa len je tam teplejšie, zasmejú sa. Jano udrie do strún a dievčatá nasadia: Spievanie, mám zo všetkého najradšej... zvonky šťastia...
Autor: MAREK CHORVATOVIČ,Kodaň
