Na slovenské, české a poľské pulty sa už v tieto dni dostáva nové vydanie netradičnej knihy pre deti s názvom Noha k nohe spisovateľa Viliama Klimáčka a výtvarníka Dezidera Tótha. Je nielen o nohách a stopách, ale najmä o nápadoch a hľadaní zázraku v každodennom živote. "Naša kniha mala byť iným druhom provokovania fantázie, nie kumuláciou neexistujúceho zázračného sveta," predstavuje knihu autor výtvarnej koncepcie Dezider Tóth.

História vzniku knihy siaha ešte do prednovembrových čias, keď sa Viliam Klimáček stretáva s výtvarníkmi a je nadšený najmä okruhom konceptuálneho umenia, ktorému v časoch totality podľahol nejeden slovenský a český umelec, a vytvorilo sa silné konceptuálne podhubie. Klimáčkovo nadšenie umením Dezidera Tótha, v tom čase zároveň uznávaného ilustrátora, či Otisa Lauberta, sa stalo impulzom na vznik knihy, zámerne inej ako tie, ktoré deti poznali v socialistickom Československu, ale rozdielnej aj od tých, ktoré nám dnes ponúka väčšina vydavateľstiev.

"V tejto knihe neexistuje ilustrácia, ktorá má jedinečnú hodnotu. Tá je inde - vo výzvach, v provokovaní, čo je znakom konceptuálneho umenia. Mení dívanie sa na všednosť, na banalitu," vysvetľuje Tóth.

Vznik knihy sa datuje do roku 1989 a podľa Tótha sa do nej dostalo aj novembrové podupávanie na námestí. "Nielen noha k nohe, ale aj ten optimizmus, čo nám dnes už chýba," dopĺňa autor, ktorého ateliér na Moskovskej ulici v Bratislave sa v tých časoch stal miestom stretávania umelcov a historikov od Jindřicha Chalupeckého, Jiřího Valocha, cez ruského konceptualistu Ilju Kabakova až po českú kunsthistoričku Vieru Jirousovú.

Na knihe zaujme nielen ručná typografia, ale aj majstrovstvo, ako autori dokázali v knihe potešiť čitateľov, pre ktorých je výtvarné umenie samozrejmosťou, a na druhej strane hravou formou predstaviť mená z neďalekej výtvarnej histórie. Na jej stránkach nájdeme odkazy na vizuálnu poéziu Jiřího Kollářa, odkazy na miláčika Bohumila Hrabala - českého umelca Vladimíra Boudníka a jeho "múrokresby", na zberateľa drobností Otisa Lauberta, na odtlačky pneumatík a nôh na námestí Alexa Mlynárčika, ale aj na výtvarné projekty samotného Dezidera Tótha - jeho partitúry, ekologické témy, písacie stroje a najmä tematika knihy.

"Kniha je umelecký objekt," hovorí autor. "Knihu si láskate, obzeráte, obraciate v rukách, máte k nej špecifický vzťah. A našťastie ešte nezomrela."

Jej zámerný "soc-dizajn" v nás silno evokuje časy spred revolúcie, ako celok kniha svedčí o tom, ako sa vtedy darilo dostávať medzi riadky odkazy slobodného myslenia. Kniha je akýmsi návratom o pätnásť rokov späť. Pravdepodobne by totiž vyzerala presne tak, ako vyšla dnes.

Publikácia vznikla z úzkej spolupráce výtvarníka a literáta a je ojedinelým úkazom, niečím, čo na prvý pohľad provokuje zvláštnym výtvarným spracovaním, no pri čítaní nepustí a núti nás po nej siahať znova a znova. A nielen deti. To, že je kniha niečím špeciálnym, hovorí aj cena, ktorú získala ihneď po prvom vydaní v roku 1997. Nielen poľská Cena Januzsa Korczaka, ktorá sa dostáva knihám s vysokou umeleckou hodnotou a prínosom, ale aj zaradenie do Kánonu 50 najlepších detských kníh sveta.

Prvýkrát sa knihu podarilo vydať už nie v Mladých letách, ako to bolo naplánované, ale v roku 1996 vo vydavateľstve Hevi. No v zredukovanej a oklieštenenej podobe. "Mám za sebou viac ako päťdesiat ilustrovaných kníh, ale táto kniha bola prvá, kde sa robili kompromisy."

Napriek tomu kniha získala ocenenia a stala sa žiadanou v zahraničí. To sa stalo dôvodom na druhé vydanie, ktoré je presne také, ako mali autori v pôvodnom zámere. Kniha sa krstí dnes o 17.00 h v Divadle F7 (GUnaGU) na Františkánskom námestí 7 v Bratislave. Krstným otcom je Tomáš Janovic.