šampionát, napadlo, že by nebolo zlé zorganizovať aj tímovú súťaž. Inšpirovali ho prvé Olympijské hry v Aténach 1896. "Ak zápasy družstiev dokážu tak nadchnúť ľudí, prečo by tenis mal byť výnimkou," vravel si syn veľkoobchodníka zo St. Louis.

Študent Harvardskej univerzity mal vtedy 21 rokov a dlho si nápad nenechal pre seba. Rozposlal prihlášky, no zareagovala len Veľká Británia. A tak sa v lete 1900 konalo rovno veľké finále. Davis kúpil elegantnú masívnu misu zo striebra za 750 dolárov a stanovil pravidlá, ktoré sa do dnešného dňa vôbec nezmenili. Prvý a tretí deň sa bude súťažiť v dvojhrách, v prostredný vo štvorhre. Trofej sa, pochopiteľne, nevolala Davisov pohár, taký samoľúby Dwight nebol. Začínalo sa pod hlavičkou International Lawn Tennis Challenge Trophy.

Ani Davis, ktorý sa neskôr stal americkým ministrom vojny a guvernérom vo Filipínach, netušil, aký ohlas jeho nápad získa. Keď v novembri 1954 ako šesťdesiatšesťročný umieral, nezabudol vraj poznamenať: "Keby som bol tušil, čo sa mi podarí vytvoriť, tak tú trofej dám spraviť celú zo zlata."

Cena 105 kilogramov vážiacej víťaznej trofeje, ktorá posledné dni púta pozornosť okoloidúcich v bratislavskom Primaciálnom paláci, je dnes nevyčísliteľná. Aj pre profesionálnych tenistov, ktorí si dokážu zarobiť milióny dolárov, je to méta, po ktorej neprestávajú túžiť. Slovenskí reprezentanti ju majú na dosah, v 94. ročníku súťaže im v ceste stojí už len Chorvátsko. (rh)