Chiki liki tu-a ako Rodina Adamsovcov: Tomáš Višňovský (buben), Ľuboslav Petruška (solofka), Martin Višňovský (basofka). FOTO - POHODA |
Dnes už nikto meno prešovskej skupiny neloví z pamäti, ani nerozmýšľa nad tým, prečo si dala také podivné meno - Chiki liki tu-a. Kapela, ktorá pred rokom zaujala Slovensko countryovou pesničkou Laska moja de si?, je dnes stabilnou súčasťou slovenskej hudobnej scény, a to stíha koncertovať v Česku a blízkom zahraničí. A vydávať albumy. Ten najnovší Dvojkilometrový jeleň vyšiel v novembri vo vydavateľstve Sony BMG.
"Prišli sme na to na ceste v Nemecku," vysvetľuje basgitarista Martin Višňovský, ako vznikol názov ich tretej platne. Je odvodený od dopravnej značky varujúcej na prebiehajúce jelene cez cestu v úseku 2 km. "Napadlo nás, že to môže mať aj iné význany. Tieto obrovské zvieratá žijú všade, aj u nás na Slovensku."
V známej prešovskej skupine sa za posledný rok udialo veľa vecí. Návštevníkov Pohody prekvapili koncertom, na ktorom ich sprevádzal Tanečný orchester mesta Prešov. Galavystúpenie prednedávnom zopakovali v bratislavskom PKO na koncerte s Plastic People of the Universe.
Už dlhšiu dobu vystupujú v triu bez trombonistu, ktorý dával funkovo-alternatívnym rytmom Chiki liki tu-a ešte bizarnejší rozmer. Bez trúby znejú "čikiliki" oveľa rockovejšie, priamočiarejšie. "Je to možné, ale nebol to náš zámer. Takto sme zneli vždy, pokiaľ tam nezačal trúbiť trombón. Zmenu vidím skôr v tom, že naša kapela nahrala každý album v inom zložení. Dúfam, že teraz zostane spolu, aby sme vedeli, akým smerom sa naša hudba bude vyvíjať. Teraz sme traja ako skupina Tublatanka, mali by sme sa Ďurindu opýtať, ako sa im darí v takejto zostave," tvrdí basgitarista, ktorý so svojimi kolegami veľmi rád paroduje ikonu slovenského popu.
Chiki liki tu-a si vďaka hitu Laska moja de si? a veľkému množstvu fanúšikov vybudovala výsadné postavenie. Je jedna z mála alternatívnych skupín, ktoré vydávajú u veľkej nahrávacej firmy a pritom nemusia robiť žiadne kompromisy. A v podstate ich nikdy ani nerobili.
Ich produkcia je absolútne nekomerčná, nepripravené uši môžu dostať z vysokého kvílivého spevu členov malý šok. Ich pesničky znejú, akoby Red Hot Chili Peppers vystupovali v televíznom programe Drišľakoviny. Ťažko si predstaviť, že piesne ako Doktori v Prahe a daktorí v Kladne alebo Šampón z Dvojkilometrového jeleňa by hrali komerčné rádiá. To však trojicu prešovských hudobníkov nezaujíma, dokonca o boji so šoubiznisom napísali pesničku Chceme hrať hudbu.
"Je to vízia, ktorá je trochu skutočná. Dnešné kapely hľadajú cestičky, ako sa dostať do rádia alebo ako nahrať album. Niečo podobné sme zažívali aj my. Chceli sme hrať vlastnú hudbu, ale tá sa nehodila pre rádiá, ktoré chceli od nás niečo normálne. Zrazu sme však vymysleli pieseň, ktorá bola až nadmieru populárna," poukazuje Višňovský na Laska moja de si?, ktorá je podľa neho jednou z najlepších pesničiek v rámci samostatnej Slovenskej republiky. "Už to nie len pesnička, ale ľudovka, ktorá bude fungovať nasledujúcich sto rokov," dodáva.