Ako vám je?

Roztrpčenosť už prevažuje pokora, no zlomený nie som. Cítim, že vec sa nafúkla a ako lavína sa valí na mňa z každej strany. Chápem aj nechápem.

Ako nafúkla?

Keď z toho šéf plzenského hokeja pán Král vyvodzuje, že východoeurópska morálka je historicky odlišná od tej ich západoeurópskej. To už je za hokejovými mantinelmi.

Ako vnímate s odstupom času vaše inkriminované posunutie bránky?

Športovo to nebolo fér. Priznal som sa hneď po zápase, i keď vtedy som to ešte spájal s taktickým manévrom. Urobil som to skratovite, v snahe uchrániť svoje mužstvo od gólu v presilovke súpera. V prvom rade ma mal potrestať rozhodca na ľade. Chápem, že som dostal aj finančný trest od vlastného klubu, ktorý sa snaží chrániť meno. Kiež by tak principiálne reagovali v celej lige.

Akú vidíte poľahčujúcu okolnosť?

Jednoduchú - motív. Tým u mňa bolo zabrániť gólu v našej sieti. Často sa v hokeji dejú úmyselné zranenia súpera a zostanú bez disciplinárneho pokračovania. To je predsa rozdiel, nie?

Ako vás privítali spoluhráči v kabíne na tréningu?

Srandovali, že prečo už nesedím v base. Fakt, mám pocit, že zo mňa robia kriminálnika.

Na začiatku sezóny sa dosť dlho pretriasala v médiách údajná neregulárna veľkosť vašich brankárskych nohavíc. Ako sa to skončilo?

Úplný nezmysel. Mám na nich, ako aj na lapačke či vyrážačke predsa značku o kontrole príslušnou komisiou, všetko bolo v poriadku. Ťažko si to potom vysvetliť inak, že niekto sa nerád zmieruje s úspechmi nášho nízkorozpočtového klubu.

Kedy ste naposledy dostali trest pre úmyselné posunutie bránky?

V tejto sezóne ani raz, i keď ten nepotrestaný prípad bol, priznal som ho. Vlaňajšok si nepamätám, maximálne raz.