Kde sa len dá, tam sa snažím popierať mýtus o tom, že knihy sa v našej krajine čítajú čoraz menej. Mám dojem, že stále sťažovanie sa na nevďačných čitateľov, ktorí nepochopili úžasné hodnoty ukryté v mnohých ignorovaných dielach, situáciu iba zhoršuje. Ani ustavičné porovnávanie s úžasnými cenami kníh pred rokom 1989 a katastrofálnym dneškom nie je na mieste.
Nedávny bratislavský knižný veľtrh opäť potvrdil, že sa u nás vzhľadom na počet obyvateľov vydáva veľmi veľa nových titulov a na trhu vládne zdravý konkurenčný boj. V jednom rohu sa piati fanatickí prívrženci upírskej gotickej fantasy zasvätene rozprávali o x-tom pokračovaní akejsi kultovej série a šermovali pritom prsteňmi s lebkami, hrobkami a prekríženými kosťami. O stánok ďalej dvaja bradatí profesori v sivých oblekoch nemenej zaujato rozoberali kontroverzné výroky z posledného Derridovho interview. Zrážka civilizácií v praxi.
Samozrejme, celkovo na našom trhu dominujú preklady, ktoré pozornosť publika pútajú oveľa viac ako pôvodná tvorba, ale kedy to bolo inak? V každom prípade som však v stánkoch viacerých väčších vydavateľov zaregistroval snahu orientovať sa viac ako v minulosti na domácich autorov. Začalo sa to pred pár rokmi slovenskou Steelovou, ktorej meno dnes už patrí do stredostavovských domácností podobne samozrejme ako štrikované dečky, nedeľný koláč a zavárané kompóty, a teraz akoby sa hľadal slovenský Grisham a slovenský Tolkien. Po vstupe do EÚ sa k nám už zahraniční literárni agenti prestali správať ako k chudobným príbuzným z východných gubernií, preto by pre nakladateľstvá bolo oveľa výhodnejšie nakupovať bestsellery trebárs v Trenčíne ako v New Yorku. Takže ak to chce niekto skúsiť, hor sa do písania práve teraz!
Osobne by som len uvítal, keby sa nové hviezdy populárnej literatúry naozaj podarilo objaviť. Niekedy mám pocit, že asi najviac slovenskej literárnej scéne chýba schopnosť pochváliť jeden druhého, alebo sa aspoň celkom obyčajne ľudsky rešpektovať. Až sa mi nechce veriť, koľko nenávisti sa u nás dokáže šíriť v knižnej brandži, akoby nešlo len o biele strany s čiernymi písmenami, ale o fatálne záležitosti, na ktorých stojí celý vesmír. Pri pohľade z okna sa zdá, že zima bude opäť mimoriadne dlhá, čo ma teší aspoň v jednom - bude dostatok času všetky novinky z knižného veľtrhu v pokoji, tichu a samote konečne prečítať.
