Piatok, 29. máj, 2020 | Meniny má VilmaKrížovkyKrížovky
FENOMÉN

Kníh je dosť, ale čítame ich? Ženy čítajú viac nielen časopisy, ale aj knihy

Kníh v kníhkupectvách je dnes neúrekom, otázka je, či sa aj čítajú. Láska ku knihám, ktorá sa u mnohých prebudila v detstve, nie vždy pretrvá. Niekomu knihy znepríjemnilo povinné čítanie, iní sa počas vysokej školy zahrabali do odbornej literatúry a na in

é nebol čas. Zamestnanie mnohých vyčerpá tak, že jediné, čo doma zvládnu, je chytiť do ruky ovládač. Kníh je síce plná polica, ale odhodlanie siahnuť po nich chýba.
Vždy v decembri to v kníhkupectvách vyzerá dobre. Práve koniec roka znamená pre kníhkupcov 30, niekde až 40 percent celoročnej tržby. Letia knihy Dana Browna, medzi najpredávanejšie knihy na Slovensku dnes patrí aj kniha rozhovorov s Milanom Lasicom, osvedčená je Táňa Keleová-Vasilková. Deti a rodičia vydržia stáť celú noc, len aby získali ďalšie pokračuje príbehu Harryho Pottera. Napriek tomu sa zo škôl ozýva: „Deti čítajú stále menej." Ťažko sa totiž preladia z napínavého sci-fi či fantasy príbehu na problémy Jerguša Lapina či Letiace tiene Vajanského. Čítajú Slováci viac alebo menej ako v minulosti? Názory kompetentných sú úplne odlišné.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa orientovať?
V minulosti boli knihy lacné, stáli 18 či 32 Kčs, ale nájsť dobrú knihu nebolo jednoduché. Vydávanie hodnotných kníh bolo obmedzené, a keď aj niečo dobré vyšlo, do predajne prišlo len pár kusov. Praví čitatelia pred dvadsiatimi rokmi presne vedeli, kedy príde do kníhkupectva tovar a striehli naň.
Dnes sa počet vydavateľstiev ráta v stovkách a vo väčších mestách je aj množstvo kníhkupectiev. Predáva sa všetko - od receptov a rád o tom ako háčkovať, až po úvahy o bytí alebo o galaxiách. Najlepšie však to, o čom sa píše v médiách, poprípade to, čo vyvolalo nejakú diskusiu či kontroverziu. Problém nie je nedostatok kníh, skôr spôsob, ako sa medzi nimi orientovať.

Koľko sa číta?
Aj keď zvýšenie DPH už aj tak drahým knihám neprospelo, ťažko možno povedať, či sa po jej zvýšení číta viac, alebo menej. Najvyšší pokles predaja literatúry bol podľa kníhkupcov v rokoch 2002 - 2003.
„Kým vo svete platí slogan, že kniha je v móde, na Slovensku sa zatiaľ snažíme bojovať s tým, že veľa ľudí potrebuje stále hovoriť, že knihy sa nečítajú, a nepredávajú. Hoci nie vždy je to pravda," hovorí riaditeľ vydavateľstva Slovart Juraj Heger.
On sám si nemyslí, že by ľudia kupovali knihy menej ako v minulosti. Problém s čítaním podľa neho nie je taký, ako sa o ňom hovorí. „Neexistuje žiadna štatistika, ktorá by hovorila, či ľudia kupujú menej, alebo viac kníh, alebo či čítajú menej, alebo viac. Ak sa nejakému vydavateľovi darí, má pocit, že sa číta viac, a ak sa nedarí, má pocit, že sa číta menej. No v skutočnosti to nemusí súvisieť s realitou."

Skryť Vypnúť reklamu

Predaj kníh je kolísavý. „Sú roky, keď sa knihy predávajú dobré a sú roky, ktoré sú veľmi zlé, ako bol napríklad minulý. Tento rok bol z pohľadu predaja kníh dobrý. Otázne je, či ľudia aj viac čítajú," hovorí Heger.
Mimo Bratislavy vidia mnohí situáciu inak. Peter Hamza z popradského kníhkupectva Christiánia hovorí, že predaj kníh klesá. „Číta sa z roka na rok menej. Nie je to len preto, že by ľudia nemali peniaze, ale je toľko možností, ako tráviť voľný čas, že záujem o knihy sa stráca."
Podobný názor prevláda aj na školách medzi učiteľmi. „Deti majú iné záujmy ako knihy. Aj keď niečo dostanú na povinné čítanie, okamžite si pomôžu internetom, kde si nájdu spracované všetky knihy," hovorí o svojich skúsenostiach Lenka Putoráková, ktorá donedávna učila na základnej škole v Trnave.
„Žiaci čítajú podstatne menej, ako kedysi, lebo majú iné aktivity. Majú video, počítače, skrátené verzie na internete, a to sa im ťažko vybíja z hlavy. Masmediálna kultúra je orientovaná iným smerom," hovorí aj Mária Jančeková, učiteľka slovenčiny a estetiky z osemročného gymnázia v Kežmarku.

Skryť Vypnúť reklamu

Číta sa viac
Literárny vedec Peter Zajac si napriek skepse zo škôl myslí, že vo všeobecnosti sa číta viac. Ponuka je podľa neho oveľa širšia, ako bola v minulosti a vo všetkých oblastiach. „Navyše, pribudol internet, ktorý je tiež vlastne návratom k čítaniu, i keď v inej podobe. Podstatný rozdiel je však v tom, čo sme mohli čítať v komunizme a čo dnes."
To, že sa číta viac, potvrdili aj prieskumy Literárneho informačného centra z posledných troch rokov. „Čítanie je na Slovensku demokratická a masová kultúrna aktivita," tvrdia autori prieskumu Pavol Rankov a Peter Valček. Podľa prieskumu z roku 2004 viac než štvrtina obyvateľov číta krásnu literatúru aspoň raz do týždňa alebo častejšie. Vôbec ju nečíta asi tretina populácie.

Koľko je kníh?
Je v slovenských domácnostiach kníh veľa či málo? Aj na túto otázku sú názory rôzne. Závisia zrejme od toho, s čím sa porovnávame. Podľa nášho domáceho prieskumu má doma viac ako 200 kníh 36,3 % respondentov. Medzinárodná Správa o politike mládeže však hovorí, len 12 percent rodín žiakov ôsmich ročníkov základných škôl má doma viac ako 200 kníh. Európsky priemer je okolo 20 percent a Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny hovoriace po arabsky a krajiny Afriky. Najviac slovenských žiakov - 41 percent, má doma priemerne od 26 do 100 kníh.

Skryť Vypnúť reklamu

Medzinárodný prieskum štrnásťročných respondentov pritom ukázal, že počet kníh v domácnosti súvisí s výkonom žiakov v škole. Ich výkon bol 551 bodov - o 127 bodov viac ako výkon slovenských ôsmakov, ktorí udávali, že doma majú priemerne len 10 kníh.
Náš domáci prieskum tiež ukázal, že denne číta beletriu len necelých 8 percent respondentov, príležitostne štvrtina respondentov a asi jedna tretina sa o beletriu, čiže krásnu literatúru nezaujíma. Neznamená to však, že ľudia, ktorí nečítajú beletriu, nečítajú vôbec. Veľa z „nečitateľov beletrie" pravidelne číta odbornú, či náučnú literatúru, alebo dennú tlač. Až dve tretiny respondentov patria medzi intenzívnych čitateľov, no majú rôzny čitateľský záber (okrem beletrie to je čítanie odbornej literatúry pre profesionálny rast, či záujem o nové informácie).

Skryť Vypnúť reklamu

Nepotvrdilo sa, že by vlastníctvo televízie, internetu, DVD či domáce kino malo väčší vplyv na frekvenciu dĺžky čítania krásnej literatúry. „Počet hodín strávených pred obrazovkou má len malý vplyv na frekvenciu čítania krásnej literatúry. Z hľadiska negatívneho prístupu k čítaniu je riziková až skupina, ktorá sleduje televíziu viac ako päť hodín denne." V rodinách s osobným počítačom a predovšetkým internetom je viac tých, ktorí čítajú krásnu literatúru aspoň raz týždenne, a výrazne menej nečitateľov.

Prečo čítať
Čítaním sa kultivuje slovná zásoba, človek si rozširuje rozhľad, ale aj príjemne trávi voľný čas. Čítanie je aj spôsob, ako sa vytrhnúť z bežnej reality a stať sa súčasťou sveta fantázie, humoru, napätia, mať možnosť prežiť príbehy iných ľudí a získať tým obrovské skúsenosti.
„Výhodou ľudí, ktorí čítajú, ale aj píšu, je aj to, že sa vedia lepšie vyjadrovať, vedia lepšie komunikovať, vedia sa primeranejšie správať v rozličných životných situáciách," hovorí Peter Zajac. Podľa neho nie je náhoda, že americký a západoeurópsky spôsob vzdelávania je založený na písaní esejí. To znamená na vyhľadávaní problémov a zaujatí postojov k daným problémom. Tento typ vzdelávania je podľa neho omnoho produktívnejší ako typ vzdelávania, ktorý je založený len na memorovaní poznatkov.
„Čítať znamená nie len schopnosť porozumieť textu, za tým je vždy schopnosť porozumieť svetu a vedieť sa v ňom orientovať," dodáva Zajac.

Skryť Vypnúť reklamu

Bestsellerom stále Dan Brown
Jednoznačným bestsellerom a nielen na Slovensku sú knihy Dana Browna. „Dopyt sa riadi reklamou, tým, čo ľudia vidia v televízii, alebo škandálom. Da Vinciho kód vyletel potom, ako ho cirkev dala na index," hovorí Štefan Hamza z kníhkupectva Christiánia. Dobre sa predávajú knihy Táne Keleovej-Vasilkovej, Richard Bach, kniha rozhovorov s Milanom Lasicom, Dejiny krásy od Umberta Eca, Paulo Coelho a jeho Zafír.

Ako čítajú deti?
„Ako čítajú deti, závisí len od učiteľov a rodičov. Ak sa škola stará o to, aby deti chodili do školskej knižnice, deti sú nadšené, čítajú veľa. Ak rodičia trávia šesť hodín pre televízorom, ťažko si ich deti nájdu vzťah ku knihám," myslí si šéf vydavateľstva Slovart.
Povinné čítanie deťom nevonia. Už tým, že je „povinné", vyvoláva v deťoch averziu a mnohé diela sú pre deti nudné, zastaralé. Knihy ako Maroško, Jano, či Zbojnícka kapsa, z ktorých mnohé dodnes vychádzajú v pôvodnom obale, nie sú práve tým, čo by v deťoch vyvolalo záujem o čítanie.

Skryť Vypnúť reklamu

Vkus detského čitateľa sa celkovo zmenil. Verneovky, mayovky či Hitchockových troch pátračov nahradilo sci-fi a fantasy, Tolkien, Harry Potter. Dievčatá vyhľadávajú príbehy od spisovateľky Jacqueline Wilsonovej či od Karen McCombieovej, edíciu Alica a jej rodinka, Dievčatko z krajiny drakov.
„Dievčatá vždy hľadali romantickejšie knihy, a chlapci viac dobrodružné. Na tom sa nič nezmenilo. Akurát to, čo ľudia považovali za romantické, bolo iné ako dnes. Čo sa pred dvadsiatimi rokmi javilo ako napínavé, dobrodružné, dnešné deti považujú za pomalé a nudné. Sú tu iné knihy, ktoré sa považujú za napínavé a dobrodružné. Ten záujem prežiť niečo, čo človek vo vlastnom živote neprežije, je však rovnaký."

A ako vzbudiť v deťoch chuť čítať? Podľa psychologičky Doroty Kopasovej nútiť ich k tomu je chyba. „Veci, ktoré človek musí, neposúvajú ďalej, tak ako to, čo chce a po čom túži."
Deťom treba dať čítať to, čo chcú čítať, a nie to čo čítať nechcú. "Dnes naozaj žiadne dieťa neosloví Rudo Móric a jeho kniha Z poľovníckej kapsy. Oveľa viac ich chytí Harry Potter, Pán prsteňov či kniha o SuperStar, a to čítajú jedným dychom," hovorí psychologička. Na to, že nie je najhodnotnejšia, možno dieťa upozorniť.

Skryť Vypnúť reklamu

Také jednoduché
Ak ľudia prestanú čítať, ohlúpnu. Keď budú hlúpi, zníži sa ich kvalita a kvalita ich životov. Neinformovaná masa ľudí sa ľahko okresáva a manipuluje.
Veľký medzinárodný prieskum PISA ukázal, že slovenskí žiaci nerozumejú tomu, čo čítajú. Výsledky vzdelávania v 40 krajinách sveta sa robili v roku 2003 a naši žiaci skončili na 18. mieste. Bol zameraný na to, ako vedia žiaci na konci povinnej školskej dochádzky využiť, čo sa v škole naučili. Naši 15-roční žiaci dopadli priemerne a v niektorých oblastiach až podpriemerne. Najhoršie dopadli v čitateľskej gramotnosti, kde zo zúčastnených krajín Európskej únie skončili poslední. Slovenským žiakom nešlo najmä čítanie s porozumením textu, hľadanie súvislostí a čítanie nesúvislých textov (grafy, tabuľky). "Aby sme sa mohli presadiť vo svete ako šikovní ľudia, mali by sme byť lepší ako priemer, inak nás budú stále využívať ako lacnú pracovnú silu," hovorí Alena Tomengová zo Štátneho pedagogického ústavu. "Priemernosť nie je to, čo by sme mali dosahovať."
A čo s tým? Čítajte svojim deťom.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako odradiť dieťa od čítania
Úryvok z knihy Ako román od Daniela Pennaca o tom, ako sa z malého čitateľa stane nečitateľ

Ak naše deti, mladí, naozaj nemajú v láske čítanie - a to slovo sedí, lebo tu ide naozaj o sklamanú lásku - netreba z toho obviňovať ani televíziu, ani moderné obdobie, ani školu. Môžeme viniť aj všetko spolu, ale až potom, keď sme si položili základnú otázku: čo sme urobili s ideálnym čitateľom, akým bolo naše dieťa vtedy, keď sme ešte my hrali úlohu rozprávača aj knihy zároveň?
Aká obrovská zrada!
Dieťa, rozprávka a my sme každý večer tvorili zmierujúcu sa svätú Trojicu a teraz je opustené nad nepriateľskou knihou.

Ľahkosť našich viet ho zbavovala tiaže, nerozlúštiteľný šuchot písmen zahnal aj pokušenie snívať.
My sme mu ukázali cestu zhora nadol, a teraz ho to strašné úsilie tlačí na zem.
My sme ho vyzbrojili schopnosťou byť všadeprítomné, a teraz je uväznené vo svojej izbe, v triede, v knihe, v riadku, v jedinom slove.
Kde sa skrývajú všetky tie čarovné postavičky, bračekovci, sestry, králi, kráľovné, hrdinovia prenasledovaní zloduchmi, ktorí ho zbavovali utrpenia z bytia tým, že ho zavolali na pomoc? Je vôbec možné, že majú niečo spoločné s týmito hrubo natlačenými atramentovými klikyhákmi, ktorým hovoríme písmená? Je možné, že sa títo polobohovia až takto rozmrvili, že z nich ostali len tlačiarenské znaky? A z knihy sa stal tento predmet?
Čudná premena! Opak čara. Jeho hrdinovia a on sa spolu dusia pod ťažobou nemej knihy! Pritom táto zmena, ktorú spôsobila náruživá snaha otca a mamy, keď chceli spolu s učiteľkou oslobodiť jeho uväznený sen, je len jednou z mnohých.

Tak čo sa stalo tomu uväznenému princovi, no? Čakám!
Tí istí rodičia, ktorí si nikdy, nikdy, keď mu čítali, nelámali hlavu nad tým, či správne pochopilo, že Ruženka spala v začarovanom lese preto, lebo sa pichla o vreteno, a Snehulienka preto, že zjedla jablko. (Pri prvých čítaniach to všetko nepochopilo, teda nie celkom. V rozprávkach je však toľko zázrakov, toľko krásnych slov a toľko dojatia! Pokúšalo sa sústrediť len na svoju obľúbenú pasáž, ktorú si v duchu odriekalo, kým konečne neprišla. Potom nasledovali ďalšie, nejasnejšie, kde sa zamotávali všetky čary, pomaly však začínalo rozumieť všetkému a bolo mu jasné, že Ruženka spala vďaka vretenu a Snehulienka vďaka jablku…)
- Opakujem otázku: čo sa stalo princovi, keď ho otec vyhnal zo zámku?
Trváme na svojom. Bože, to predsa nie je možné, aby to decko nepochopilo obsah pätnástich riadkov! Pätnásť riadkov, to predsa nie je také ťažké!
Boli sme jeho rozprávačom, stali sme sa jeho účtovníkom.
- Nuž, keď sa nesnažíš, rozlúč sa s televíziou!
Dobre si počul…
Áno…Televízia povýšená na odmenu… a čítanie huplo medzi každodennú drinu… veru, to my sme vymysleli tento skvelý rebríček…

Práva čitateľa podľa Daniela Pennaca

právo nečítať
právo preskakovať strany
právo nedočítať knihu
právo znovu si ju prečítať
právo čítať čokoľvek
právo na bovarizmus (choroba, ktorá prenáša textom) prežívať radosť smútok hrdinov
právo čítať kdekoľvek
právo paberkovať (prečítať si len krátku pasáž, citát podľa chuti)
právo čítať nahlas
právo mlčať


Čítanie v číslach
- Ženy siahajú po literatúre trikrát častejšie ako muži. Kým ženy tvoria až 12,1 % každodenných či takmer každodenných čitateliek krásnej literatúry, mužov je len 3,3 %.
- Kým žien nečitateliek je približne 20 %, mužov nečitateľov je takmer 46 %.
- Viac každodenných čitateľov je medzi ľuďmi stredoškolsky vzdelanými - 10,6 %, ako medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním - 8,8 %.
- Nečitateľov je viac medzi stredoškolsky vzdelanými 21,3 % než medzi vysokoškolsky vzdelanými 14,4 %
- Takmer 17 % televíznych divákov, ktorých nezaujme televízny program, vypne televízor a siahne po knihe. Ďalších 9,8 % v tomto prípade vypne televízor a pustí si rádio alebo hudobný nosič, 7,3 % vypne televízor a ide sa prejsť. 46,8 % väčšinou prepína dovtedy, kým si niečo nenájde.

Skryť Vypnúť reklamu

Čitatelia beletrie

2003

20004

beletria dennou potrebou

8,9%

7,9%

príležitostní čitatelia beletrie

27,1%

25,8%

nezáujem o beletriu

34,6%

32,2%

Zdroj: LIC

Čítanie krásnej literatúry

 

 

frekvencia

2003

2004

každý deň

8,9 %

7,9 %

viackrát do týždňa

10,5 %

10 %

raz do týždňa

7,7 %

7,9 %

raz do mesiaca

10,5 %

11,7 %

raz za štvrťrok

8,7 %

8,4 %

raz za polrok

9,8 %

9,5 %

raz ročne

9,3 %

12,4 %

vôbec

34,6 %

32,3 %

Zdroj: LIC

Čítanie odbornej literatúry

frekvencia

2003

2004

každý deň

12 %

13,1 %

viackrát do týždňa

11,8 %

12,9 %

raz do týždňa

8,9 %

9,3 %

raz do mesiaca

12,5 %

10,4 %

raz za štvrťrok

5,8 %

5,1 %

raz za polrok

5 %

4,3 %

raz ročne

5,9 %

 5,5 %

vôbec

38,1 %

39,5 %

Zdroj: LIC


 

Peter Zajac: Ľudia viac pozerajú

Literárny vedec PETER ZAJAC si nemyslí, že sa číta málo, naopak podľa neho ľudia čítajú, ale nie len knihy. Každému odporúča prečítať si tri druhy kníh: „Ako dieťa by mal človek dostať do rúk rozprávky, aby vedel rozlíšiť, čo je dobré a zlé. Bibliu vtedy, keď ju bude potrebovať pre svoju vnútornú potrebu, a každému by som želal, aby mal po ruke vždy dobré encyklopédie, aby sa nemusel učiť naspamäť more faktov.

Ako hodnotíte dnešnú spoločnosť z pohľadu čítania? Myslíte si, že ľudia čítajú menej ako kedysi?
Ľudia nečítajú zásadne menej ako kedysi, ale oveľa viac sa pozerajú. Svet je viac orientovaný na obraz, na vizuálnu komunikáciu ako na písmo. Nemyslím si však, že by ľudia na Slovensku čítali výnimočne menej. Skôr si myslím, že je stále viac mladých ľudí, ktorí nerozumejú, čo čítajú. Ak nerozumiem tomu, čo čítam, nerozumiem svetu, v ktorom sa pohybujem a neviem sa v ňom orientovať. To považujem za skutočný problém.

Skryť Vypnúť reklamu

Nie je to skôr v tom, že na mladých ľudí sa valí toľko informácií?
Áno, sme v úplne opačnej situácii, ako pred 150 - 200 rokmi, keď bolo málo informácií a ťažko sa vyhľadávali. Dnes máme informácií priveľa a učíme sa len to, ako ich prijímať stále viac a viac. Záplavu informácií, ktorá sa valí na študentov, nemožno nijakým spôsobom absorbovať a podľa mňa vzdelanie, rovnako ako čítanie, sa bude musieť orientovať na schopnosť vyberať si z informácií, vedieť ich usporiadať a hierarchizovať.

Prispôsobuje sa aj štýl písania súčasných autorov tejto rýchlej dobe? Napríklad tým, že píšu kratšie útvary, stručnejšie, na menej stranách sa povie viac?
Nemyslím si, že by sa ľuďom nechcelo čítať dlhé romány. Problém je skôr nájsť dobrý a zaujímavý román, lebo na to, okrem istého talentu a schopnosti niečo napísať, treba mať hlbokú ľudskú skúsenosť a široké vzdelanostné a kultúrne zázemie. Napísať dobrý román nebolo nikdy jednoduché a nie je ani dnes. Pokiaľ zaujímavý román vznikne, tak ho aj ľudia čítajú.

Skryť Vypnúť reklamu

Je dôležité, čo človek číta?
Veľmi dôležité, lebo z každého typu čítania si môže odniesť niečo iné. Najväčším darom umeleckej literatúry je, že človek si tým vytvára schopnosť jemnejšie rozlišovať, že v knihe prežíva niečo, čo je nastavené úplne inak ako v praktickom živote. V praktickom živote musíme zjednodušovať, v umeleckom diele vnímame svet a usilujeme sa mu porozumieť v jeho komplikovanosti. A svet je komplikovaný.

Ako by mal postupovať autor, aby oslovil súčasného uponáhľaného človeka?
Dnešný autor stojí pred dvoma rizikami: Buď sa usiluje priblížiť súčasnému vkusu, čo nie je až také ťažké a pri istej zručnosti môže mať úspech. Je tu však riziko, že vkus sa veľmi rýchlo mení, a za 5 - 10 rokov sa na to, čo napísal, zabudne. Alebo môže ísť po nejakej svojej vnútornej stope, nebude sa obzerať napravo či naľavo, no svojho úspechu sa nemusí dožiť. V slovenskej literatúre sú desiatky autorov, ktorí sa nedožili úspechu za svojho života. Patria medzi nich také mená ako Janko Kráľ, M. M. Hodža. Jonáš Záborský, Samo Bohdan Hroboň, ktorí dnes tvoria základnú súčasť slovenského romantizmu. Alebo z novšej literatúry druhej polovice dvadsiateho storočia Janko Silan či Dominik Tatarka. A takých mien je dosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako možno nenásilne priviesť deti k čítaniu? Existujú názory, že povinným čítaním sa u niektorých detí vytvára nechuť čítať, lebo je to z povinnosti, nanútené.
Ja som presvedčený, že deti majú aj v škole čítať to, čo je primerané ich veku. Napríklad 9-ročné deti nemajú dostávať poznatky z dejín slovenskej literatúry či z deskriptívnej poetiky, na to stačí gymnázium, ale majú sa hravým spôsobom naučiť čítať.

Aký je váš názor na výber kníh v povinnom čítaní?
Nejaká ponuka by tu mala existovať. Nemala by to byť forma klasického povinného čítania, ktoré sa deťom nanucuje, mal by to byť typ literárnych textov, ktoré deti rady čítajú bez ohľadu na školu, ktoré ich môžu pobaviť, a takýmto spôsobom aj niečo naučiť. Ale hlavne texty, z čítania ktorých môžu mať radosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo si myslíte, prečo ženy čítajú viac ako muži? Sú emocionálnejšie ako muži?
Fakt je, že dievčatá už od útleho veku vedia v priemere lepšie čítať, lepšie porozumieť textu ako chlapci, tí zas vedia lepšie počítať. Ženy sú emocionálnejšie naladené, viac ich oslovujú ľudské zážitky a skúsenosti, teda aj ľudské stavy a príbehy. Mužov viac oslovuje akčnosť. Kriminálky a fantastické príbehy sú v podstate moderné rozprávky o dobre a zle, takže to ani s nimi nebude hádam až také zlé.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  2. Vyberte si tú správnu dezinfekciu šetrnú k pokožke
  3. Rastislav Velič: Vďaka našej novej zmenke sme opäť priekopníkmi
  4. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  5. Need an insight into the topic of investment and trust funds?
  6. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  7. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  8. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  9. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo
  10. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  1. 5 užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  2. Ako vyberať AKU techniku?
  3. Sunar s ešte lepšou receptúrou a v novom šate
  4. Night Vision: Jak dobre vidí vaša autokamera v noci?
  5. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  6. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  7. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  8. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  9. Minerálna vlna má vysokú pevnosť aj vo väčších hrúbkach
  10. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  1. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 19 272
  2. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 14 785
  3. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 12 544
  4. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 11 069
  5. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 10 800
  6. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 10 395
  7. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 10 292
  8. Ako vytriediť Mekáč doma? 9 794
  9. 5 tipov, ako si vlastnoručne zlepšiť bývanie. Zvládne ich každý 9 682
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME 9 636
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu