Peter Korčok (Dukla Banská Bystrica, 31 r.) na trati Dudinskej päťdesiatky. FOTO - ČTK
PIEŠŤANY - Atléti už žijú budúcim rokom. Skôr, ako naštartovali prípravu na ďalšiu sezónu, mali však zopár týždňov voľna. Regenerovali sa v kúpeľoch, na dovolenkách alebo doma v rodinnom kruhu. Výnimkou bol najlepší slovenský chodec Peter Korčok - ten oddychoval písaním knihy.
"Ani som to nechcel spomínať," bagatelizoval. "Je to prvotina. Čosi ako skriptá."
Športovci nezvyknú písať. A ak, tak autobiografie. Do odborných publikácií sa zväčša nepustia ani potom, keď skončia s aktívnou činnosťou a presedlajú na trénerstvo.
V tandeme s chodcom Pupišom
Korčok ako člen banskobystrickej Dukly nosí uniformu, ale je aj externým doktorandom Katedry humanitných vied banskobystrickej Univerzity Mateja Bella. Iný popredný chodec Martin Pupiš dokonca interným. Málokto o tom vie, ale v tandeme napísali už niekoľko vedeckých prác. Teraz dali dokopy aj prvú knižku. Pravdaže, o chôdzi. O jej histórii, metodike prípravy, výkonnostnej štruktúre, výžive, regenerácii...
"Mala by byť pomôckou najmä pre vysokoškolských študentov telovýchovy," vraví Korčok. "Čosi také chýbalo. Od roku 1988, keď bývalý šéftréner banskobystrickej Dukly Ladislav Moc vydal Storočnú históriu československej športovej chôdze, nič súhrnné o nej nevyšlo. Posledná metodická knižka je dokonca zo sedemdesiatych rokov. Odvtedy sa však vo svete chôdze veľa zmenilo."
Dokonca aj s prispením Slovákov. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov patrili naši chodci k absolútnej svetovej špičke: Pribilinec sa stal olympijským a Blažek európskym šampiónom. Obaja najmä vďaka trénerovi Jurajovi Benčíkovi.
Teraz je rad na nás
"Viacerých zverencov doviedol k pozoruhodným úspechom, ale nedal na papier nič o tom, ako sa k tomu dopracoval. Ja mu to nevyčítam, len to konštatujem, nie každý má vzťah, predpoklady a chuť publikovať," vraví Korčok, ktorý tiež patrí k Benčíkovým odchovancom. Vzápätí s povzdychom glosuje: "Akademické zázemie slovenského športu je silné, ale buď sú to dobrí teoretici, alebo dobrí praktici, kombinácia je zriedkavosť."
Pribilinec sa po skončení kariéry dal na politiku, ale zdupkal z nej do podnikateľských sfér. Blažek zbláznil do chôdze svoje deti a zostal jej verný ako tréner. Korčok má ešte ďaleko k ich úspechom, tohtoročné desiate miesto na MS je nanajvýš polcesta k nim, napriek tomu cíti diel zodpovednosti a hľadí za horizont svojej kariéry.
"Pán Benčík v sedemdesiatych, osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch urobil kus roboty a teraz je rad na nás ostatných," uzemnil nedávno polemiku na webovej stránke chodci.sk. "Každý si môže zobrať príklad z trénerov Peťa Mečiara, Jara Rusnáka, Jozefa Pavelku, Maťa Pupiša či iných a nezištne niečo pre náš šport urobiť. Šport na každej úrovni má svoje problémy a tie sa nerieša iba zvrchu, ale aj zospodku."
Kalokagatia verzus reality show
"Voľakedy som sa hrozne tešil, že keď doštudujem vysokú školu, budem sa venovať len tréningu," vraví. "Po čase som však zistil, že mi to nestačí. Keď pracujem aj mentálne, som spokojnejší. Najskôr som si overil, že sa dá naraz športovať aj študovať a teraz zisťujem, že športovanie možno vhodne dopĺňať duševnou prácou."
Korčok vyznáva ideál kalokagatie, spätosti telesnej aj duševnej krásy. V rodnej Krupine tento rok pomohol zorganizovať nezvyčajný štvorboj - vrh guľou, hod kriketovou loptičkou, skok do výšky a chôdza na 1500 m - do ktorého sa zapojilo 110 detí základných škôl. Prišli medzi ne aj dvanásti banskobystrickí atléti (Haborák, Konopkovci, Danišová, Bokor) a tréneri z Dukly, aby si najtalentovanejšie z detí vybrali.
"Chceme z toho spraviť tradíciu," vraví slovenská chodecká jednotka. "Priblížiť mladým aj niečo iné ako počítače, mobily a reality show. Dnešná mlaď nemá také atletické vzory, ako sme mali my, a doba, žiaľ, podporuje výchovu inteligentných kriplov."
