Napriek tomu, že ide o školenie na profesionálnej úrovni, určené pokročilým vodičom s dlhoročnými skúsenosťami, základ tvoria staré známe zásady, na ktoré počas letnej sezóny opätovne zabúdame.

Automobilová doprava je v podstate bermudský trojuholník vzťahu vodič, cesta a automobil. Vodič, ako jediný cíp trojuholníka, významnou mierou rozhoduje o výsledku jazdy. Cesta je buď suchá, mokrá, zasnežená, úzka, alebo široká a určite sa nám neprispôsobí. Vozidlo má alebo nemá isté technické prvky, má dané obutie a v priebehu jazdy sa tiež nemení.

Jediný, kto sa môže prispôsobiť a ovplyvňovať veci, je vodič. Od neho závisí, či vozidlo za daných podmienok zostane na ceste alebo nie.

Fyziku neoklamú ani najlepší vodiči či perfektné autá. Pôsobenie síl treba poznať, rešpektovať a využiť vo svoj prospech. Napríklad pri akcelerácii sa pôsobenie hmotnosti auta presúva na zadnú nápravu a pri brzdení na prednú. Zdanlivo nepodstatný fakt vážne ovplyvňuje prejazd zákrutou a správanie auta. Pridanie plynu alebo pribrzdenie má svoj význam podľa typu náhonu a druhu šmyku.

Prvým predpokladom úspešného zvládnutia krízovej situácie je správny posed za volantom. Lepší je vyšší posed s medzerou medzi hlavou a stropom tak na jednu dlaň, noha pri stlačenom brzdovom pedáli má zostať ešte mierne pokrčená a operadlo si nastavíme tak, aby sme pri pohodlne opretom chrbte dočiahli na vrch venca volantu zápästím. Výšku ukotvenia bezpečnostného pásu a polohu opierky prispôsobíme svojej postave. Harald Buettner názorne ukazuje, čo spôsobí nedostatočne napnutý pás pri náraze.

Viete držať volant?

Každý spôsob nesprávneho držania volantu možno pomenovať. Niekto neustálym prechytávaním a poťahovaním volantu pripomína dojenie. Iní vodiči zasa krútia volantom iba pomocou dlane ako šofér na vysokozdvižnom vozíku.

Veľkonočný zajačik drží volant oboma rukami na vrchu venca a hlavu má na čelnom skle.

Tanečníci vykrúcajú ruku do nepochopiteľnej pózy už pri prvej otáčke volantom a riskujú zlomenie zápästia.

Kedysi preferovaná poloha rúk "o desať dve" sa mierne upravila na trištvrte na tri. Teda ruky sú na pomyselnej deviatke a trojke. Na otočenie volantu o 180 stupňov netreba tým pádom prekladať ruky. Pri kompletnom otáčaní spodnú ruku včas vytiahneme a potom preložíme za vrchnú, ktorá sa medzičasom dostala dolu.

Reakčný čas verzus rýchlosť

Nedostatočný priestor na brzdenie a jazda "na nárazníku" za vpredu idúcim autom sú častými príčinami nehôd bez ohľadu na ročné obdobie, hoci v zime tento typ nehôd prevažuje.

Vodiči si totiž neuvedomia, že priestor na zastavenie vozidla pred prekážkou sa skladá z dvoch úsekov: reakčného času a samotnej brzdnej dráhy. Napríklad, keď vodič v rýchlosti 50 km/h zbadá prekážku a pri reakčnom čase jednej sekundy stihne zastaviť tesne pred ňou, je to v poriadku. Ak však na tom istom mieste zbadá prekážku v rýchlosti 70 km/h zastaviť nestihne a do prekážky vrazí rýchlosťou až 59 km/h.

V priebehu rovnakého reakčného času jednej sekundy prejde vozidlo v rýchlosti 70 km/h o 5,5 m viac než začne brzdiť. Na snehu sa rozdiel v rýchlosti premietne do niekoľkonásobne dlhšej brzdnej dráhy.

Výstupný údaj na prídavnom displeji je na zamyslenie. Pri špičkovom reakčnom čase sústredeného vodiča 0,420 s a rýchlosti 69 km/h prejde vozidlo od momentu, keď vodič zbadá prekážku až 8 metrov, než začne účinne brzdiť. V bežnej premávke sa pohybuje priemerný čas reakcie okolo 1,0 s, a to je pri tej istej rýchlosti až 19 m !

Plynulé pohyby volantom

Systém ABS umožňuje súčasne brzdiť a vyhýbať sa prekážke. V kritickej situácii sa netreba báť "skočiť" na brzdový pedál (iba s ABS) a poriadne zatlačiť. Vznikne tak maximálny brzdný účinok. Aby mohol vodič túto výhodu ABS zužitkovať, nesmie prudko strhnúť volant, ale ho len plynulo natočiť do požadovaného smeru. Po chvíli tak vozidlo začne sledovať správny smer.

Strmé pohyby volantom rozkolíšu vozidlo a môžu spôsobiť šmyk. Neprimerane natočené kolesá negujú účinok ABS a vozidlo ide v podstate rovno, hoci ABS funguje správne.

Aby si vodič osvojil správne reakcie pri núdzovom brzdení s ABS a súčasnom obchádzaní prekážky, v automobile je prídavný panel s červenými led diódami naľavo a napravo. Tesne pred prekážkou zasvieti jedna z nich a úlohou jazdca je vyhnúť sa prekážke druhou stranou. Inštruktor sa zameria na rýchlosť a presnosť reakcie. Za neprimerane prudký pohyb volantom dostáva žiak napomenutie.

Proti logike

Najrozšírenejšie vozidlá s predným náhonom, prípadne s náhonom všetkých kolies sa v ostrej zákrute správajú nedotáčavo, to znamená, že predná časť sa šmýka smerom von zo zákruty.

Čím bližšie je vonkajší okraj zákruty, tým vodič inštinktívne viac natáča volant do vnútra zákruty. Kolesá však prestanú prenášať vodiacu silu a auto ide stále viac nedotáčavým šmykom von. Vtedy treba volant trochu nelogicky vrátiť späť, akoby "otvoriť zákrutu". Je to proti logike, ale kolesá takto znova získajú vodiacu schopnosť a auto skutočne zabočí.

Pozor! Pridanie plynu alebo brzdenie v nedotáčavom šmyku nepomáha. Skôr je lepšie vytlačiť spojku a pracovať iba s volantom.

Jedine tréningom sa dajú vypestovať na prvý pohľad nelogické, ale správne reakcie. Skôr ako pud sebazáchovy treba počúvať dobre mienené rady. Kto si ich neosvojí v tréningu, môže mať v praxi problém.

Na našich diaľniciach sa na takomto povrchu bežne jazdí 100 až 120 km/h. Skúste sa v takejto rýchlosti vyhnúť prekážke bez pomoci stabilizačného systému. Zvládnuť Audi A6 nebolo jednoduché, nieto ešte menej stabilné malé auto.