Ak chce študent brigádovať popri štúdiu iba preto, aby si trochu privyrobil, existuje množstvo brigád. Možnosti sa pohybujú od manuálnej práce, cez administratívu, až po poisťovne, banky alebo prácu v call-centrách rozličných spoločností. S výnimkou manuálnych prác sa aj od brigádnikov vyžaduje užívateľská znalosť PC a často aj znalosť svetových jazykov.

Tí, ktorí myslia ďalej dopredu si však hľadajú takú prácu, ktorá sa môže stať aj jedným z bodov ich budúceho profesného životopisu. Absolventi škôl sa totiž často stretávajú s tým, že si bez praxe nedokážu nájsť zamestnanie podľa svojich predstáv. "Je to tak trochu začarovaný kruh - ak nemáš prax nedostaneš slušnejšie miesto, ale prax vlastne nemáš ako získať," hovorí študent filozofickej fakulty Ivan Král. Niektorí zamestnávatelia však tvrdia, že často aj študenti majú neprimerane vysoké nároky.

Skúsení študenti hovoria, že najlepšie je začať ešte na strednej škole. Pri prvých brigádach sa človek trošku ostrieľa - príde na to, čo by chcel robiť, na vlastnej koži si vyskúša, či je schopný plniť požiadavky zamestnávateľov a zistí, aký je vlastne v normálnom zamestnaní denný režim. A potom sa môže zaujímať aj o lepšie platené miesta, ktoré sú prínosom aj po kariérnej stránke - od záujemcov o takéto miesta sa totiž tiež veľmi často vyžadujú aj určité pracovné skúsenosti.

"Ideálnym miestom na získavanie skúseností sú mimovládne organizácie," tvrdí Ivan. "Človek tam môže začať ako dobrovoľník už počas štúdia na strednej škole - niečo sa naučí a keď je schopný, všimnú si ho a môže sa dostať aj ku kreatívnejšej práci. Môžu mu ponúknuť aj miesto alebo účasť na nejakom väčšom projekte."

S Ivanom v ročníku študuje 20 ľudí a približne tretina z nich popri štúdiu pracuje. "Mnohí si chodia v lete zarobiť do Štátov v rámci programu Work and travel - ale to sú väčšinou len také brigády, ktoré pri hľadaní ďalšieho zamestnania nezavážia," hovorí Ivan. "A keď si už nájdete dobrú dlhodobú prácu, treba sa rozhodnúť, či ju obetovať v prospech brigády v zahraničí."

Určité firmy ponúkajú každý rok istý počet miest na pol roka alebo na rok študentom. "Takto si napríklad hľadajú koncipientov právnické firmy. Vezmú človeka na asistentské miesto a keď sa osvedčí, ponúknu mu po ukončení štúdia miesto koncipienta," vysvetľuje Ivan.

I keď väčšina slovenských študentov popri štúdiu brigáduje, podľa odborníkov nie je veľa tých, ktorí si prácu vyberajú s ohľadom na budúcu kariéru. "Keď som ja pred pár rokmi študovala, len približne tretina z tých, ktorí brigádovali, hľadali si takú prácu, čo by ich bavila a mala pre nich aj iný ako finančný zmysel," hovorí Snežanka Schotterová zo spoločnosti Slovak Telecom. "Ale pre študentov sú brigády i tak veľmi užitočné. Keď nastúpia prvýkrát do zamestnania, mnohí sa ťažko prispôsobujú povinnostiam, nedokážu pracovať v tíme, nechápu, ako fungujú firmy."

Aj riaditeľ spoločnosti AGO Europe George Miklas si myslí, že len málo! Len málo študentov si buduje kariéru už počas štúdia. "Ale na druhej strane nie je ani dosť spoločností, ktoré by takéto miesta ponúkali," hovorí George Miklas. "Často sa im nechce investovať čas a energiu do mladého človeka, pretože rátajú s tým, že po čase i tak odíde. Podľa mňa robia chybu - mladí sú často schopní učiť sa veľmi rýchlo a už po krátkom čase môžu byť cenným prírastkom tímu. A keď im spoločnosť ponúkne zaujímavú prácu, nemajú ani dôvod odísť."