Hneď prvý týždeň v Čečensku bol pre Zainap Gašaevovú drsný. "Po výbuchoch mínometných granátov sa kúsky ľudských tiel povaľovali na ulici," spomína na začiatok druhej rusko-čečenskej vojny. "Diali sa strašné veci a ja som nemala kameru. Zobrala som si preto pero a písala," spomína Zainap na svoje začiatky v Čečensku.

"Po prvých dňoch som poslala telegram poslancom Dumy, aby vedeli, čo sa tu naozaj deje a bez strachu som pripísala aj adresu svojho moskovského bytu," hovorí Zainap. "Už ráno ho prehľadala polícia a môjmu mužovi priložili pištoľ k hlave s otázkou: Kde máte ženu?"

Ako Čečenka sa narodila v Kazachstane, neskôr sa ako podnikateľka presťahovala do Moskvy a po vypuknutí vojnového konfliktu na Severnom Kaukaze začala chodievať do kraja svojich rodičov. Rozhodla sa zdokumentovať zverstvá vojny. Pohyb novinárov po prevažne moslimskej oblasti je pod prísnou kontrolou Kremľa a ten, kto chce pracovať nezávisle, môže očakávať problémy. Jej organizácia Echo vojny nie je výnimkou.

Dnes pracuje Zainap organizovanejšie. Pero nahradila amatérska kamera, s ktorou nakrúca rozhovory s príbuznými obetí, a v niektorých prípadoch aj dôkazový materiál zločinov proti ľudskosti. Časť videokaziet už poskytla aj Medzinárodnému súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý rieši sťažnosti zo zabudnutého kútu Ruskej federácie. Od začiatku vojny zhromaždila pravdepodobne najväčší audiovizuálny archív o konflikte.

Ako preváža videokazety cez hranice? "Nie všetci na hraniciach kontrolujú batožinu pozorne," rozpráva Zainap.

Spolu s niektorými ruskými a zahraničnými novinármi je jednou z mála ľudí, ktorí upozorňujú aj na druhú stranu vojny, o ktorej Moskva a väčšina médií mlčí. "Médiá informujú o Severnom Kaukaze ešte skreslenejšie ako v čase vlády Jeľcina. Vtedy bola aspoň relatívne nezávislá televízia NTV," hovorí Zainap, podľa ktorej dnes už žiadna ruská televízia nie je ochotná odvysielať jej šokujúce zábery. Napríklad tie, ako ruskí vojaci hrubo zaobchádzajú so zajatcami.

Na nedeľné parlamentné voľby má podobný názor ako väčšina nezávislých pozorovateľov. "Boli dopredu rozhodnuté," rozpráva a pripomína prezidentské voľby spred roka. "Na vlastné oči sme videli, ako ľudia v Groznom vhadzovali do volebných urien desiatky hlasovacích lístkov a tam, kde bola minimálna účasť v priebehu niekoľkých hodín zrazu pribudlo 2- až 3-tisíc voličov."

MIREK TÓDA