Hoci sa zimné olympijské hry v Salt Lake City končia až zajtra a športová generalita sa chystá na dôkladné a vecne analyzovanie účinkovania našich športovcov, už dnes môžeme povedať, že slovenská účasť na ZOH sa skončí mimoriadne úspešne. A dokonca z finančného hľadiska bude patriť k najúspešnejším v histórii. Ak si totiž uvedomíme, že za zlatú olympijskú medailu mali naši športovci sľúbené dva milióny korún, za striebro milión a za bronz 600 tisíc, dá sa vypočítať, akú nemalú sumu ušetrili štátnemu rozpočtu chudobnej krajinky za púhe dva týždne. A tušíte, koľko ušetria o štyri roky v Turíne, ak budú sľúbené odmeny ešte vyššie?

Napokon sa celá búrka okolo plynu skončila celkom zmierlivo - Ivan Mikloš v kresle podpredsedu vlády zostal, aj SDĽ zostala vo vládnej koalícii, aj 49 percent SPP sa v tendri predá. Čo bude iné, je pomer, v akom sa bude narábať s financiami za sprivatizované rodinné strategické striebro - viac ako polovica pôjde na financovanie dôchodkovej reformy (teoreticky, ak sa SPP predá za 200 mld, viac ako 100 miliárd pôjde na dôchodky). A hoci v tom môžete vidieť čokoľvek - aj ficovsky ako mníchovskú zradu nezlomne predajnej strany - pes bude zrejme zakopaný v tom, že keď už nebudú doživotné renty politikom, treba sa na starobu zabezpečiť inak.

Vykryštalizované strany to majú na Slovensku ťažké - pravá pravicová strana sa síce konečne oprostila od všetkých nepravých nánosov ľudovosti, populizmu, marketingizmu a liberalizmu, či však vyčistené prostredie zahrnie 5 percent voličov, je vo hviezdach. Pravá ľavicová strana to má ešte ťažšie - napriek sociálne orientovanej spoločnosti sa sociálne orientovaným stranám nedarí - a úspech P. Weissovi a spol. nikto nezaručí. A ak je slovo liberál v istých očiach označením smeru odsúdeného na zánik či zničenie, osvojenie si tohto smeru Pavlom Ruskom utrpelo tvrdý úder, keď sa do konfliktu dostali program ANO a záujmy TV Markíza.