Čo vás prekvapilo na výsledkoch regionálnych volieb?
Očakávala som, že volebná účasť predsa len prekročí 20 %. Agentúry vychádzali v odhadoch o účasti len z počtu pevne rozhodnutých voličov, ale ukázalo sa, že aj to bolo príliš optimistické.
Volebná účasť je iba 18 percent. Prečo prišlo voliť ešte menej ľudí ako pred štyrmi rokmi v prvých voľbách?
Ako taký evergreen sa opakuje tvrdenie, že ľudia sa ešte s touto úrovňou samosprávy nezžili. To sme však hovorili aj pred štyrmi rokmi. Ďalší pokles účasti oproti prvým voľbám ukazuje, že tie štyri roky fungovania regionálnych samospráv neboli v tomto smere dostatočne využité.
Možno pri takej nízkej účasti hovoriť o kríze demokratického systému župného zastupiteľstva?
Slovo kríza je možno predsa len prisilné. Ani si nemyslím, že vysoká volebná účasť za každú cenu by mala byť nejakým normatívnym imperatívom. Voliť je právo, nie povinnosť. Avšak takto kriticky nízka volebná účasť otvára minimálne dve otázky - keď občania rezignujú na právo voliť, pravdepodobne rezignujú aj na verejnú kontrolu zvolených zástupcov, čím im vlastne vytvárajú priestor na to, čoho sa najviac obávajú a čo im na politikoch najviac prekáža - netransparentné postupy pri výkone funkcie. Inými slovami - neúčasťou politikov nevytrestajú. Nízka volebná účasť dáva možnosť extrémistickým, či nevyspytateľným stranám alebo politikom.
Aký signál vyslali regionálne voľby politikom pred voľbami do celoštátneho parlamentu?
Iný volebný systém, iná samosprávna úroveň a širokospektrálne koalície neumožňujú z týchto výsledkov odhadovať volebné správanie v budúcoročných parlamentných voľbách. Najsilnejší signál vidím v tom, že komunikácia medzi politickými stranami a ich elektorátmi, ako aj väzby voličov na politické strany, sú veľmi slabé. Primárnou úlohou bude ponúknuť voličom dôveryhodný motív, prečo vôbec ísť voliť.
Aký vplyv na účasť mohlo mať počasie? Sú vôbec voľby v tomto termíne vhodné?
Nie som zástankyňou faktoru počasie. Voľby do Európskeho parlamentu boli v júni a pri chýbajúcej motivácii ani počasie nepomohlo. Na druhej strane komunálne voľby sa zvyknú konať v novembri - decembri a majú neporovnateľne vyššiu účasť.
Vládne strany sú na tom v preferenciách horšie ako opozícia, ale v regionálnych voľbách dosiahli úspech. Dá sa povedať, že ich voliči boli napriek nízkej účasti disciplinovanejší?
Áno, aj. Ukazuje sa však aj ďalší fenomén, ktorý by som nazvala 'protestné nevolenie', iným slovami reakciou na nespokojnosť s politikou vlády nie je hlasovanie za opozíciu, ale rezignácia na volebné právo.
Z výsledkov možno vidieť prepad HZDS. Čomu to pripisujete?
Prepad HZDS je postupný, ale kontinuálny proces. Súvisí s istým vyčerpaním mobilizačnej stratégie HZDS, ďalej s viacerými odštiepeniami, odchodmi poslancov, možno aj slabšou prítomnosťou predsedu HZDS na verejnosti, keďže voličská príťažlivosť spočíva viac na samotnom predsedovi, ako na strane samotnej. "Priniesla však vyššiu účasť ako v iných regiónoch a najmä priniesla slovenskej koalícii istý úspech. V Nitrianskom kraji sa, žiaľ, etnická karta využívala na oboch stranách a bola možno náhradou za absenciu iných volebných motívov. Iste, už to nemá tú silu ako v 90. rokoch, ale ako fenomén to vnímam ako niečo potenciálne nebezpečné.
Vo voľbách sa presadilo 39 nezávislých kandidátov, kým v roku 2001 to bolo 18 kandidátov. O čom to svedčí?
Ukazuje to, že ľudia aj na regionálnej úrovni volia aj osobnosti, nielen politické strany. Vidím to ako pozitívny trend. Bolo by dobré, keby sa podarilo presnejšie zhodnotiť ich doterajšie účinkovanie.
O dva týždne bude druhé kolo voľby županov. Príde viac alebo menej ľudí?
Odhadujem, že menej. Podobne ako v prvých regionálnych voľbách (26 % vs. 23 %).
Budú mať na ľudí vplyv, koho voliť v druhom kole, aj odporúčania strán a neúspešných kandidátov na županov?
Bude dôležité, ako sa preskupia strany stojace za neúspešnými kandidátmi a najmä v regiónoch, kde koalície uspeli pri voľbe poslancov, ale neuspeli pri kandidátoch na župana, môže odporúčanie zavážiť. Pri takej účasti bude dôležitý každý hlas.
Autor: sp
