ro na hrazde a bronz v preskoku. Po takmer päťdesiatročí sa vrátil do metropoly Victorie sťaby predseda Ruskej gymnastickej federácie a na pódiu Arény Roda Lavera si vyslúžil ovácie a dar Medzinárodnej gymnastickej federácie z rúk jej šéfa Bruna Grandiho.
Titova dobre pozná Praha (absolútny majster sveta 1962 v premiére Pražskej športovej haly) i Košice (hosť pretekov Košice Cup Open 1995). Celých 20 rokov stál na čele FIG a zaslúžil sa aj o vstup modernej gymnastiky na olympijskú scénu. Ako predstaviteľ ZSSR v ťažkých časoch komunizmu prvý presadil rýchly vstup komercie do gymnastiky a dovolil západným pozorovateľom prekročiť železnú oponu a nazrieť do tajomstiev veľkoklubov CSKA a Dynama Moskva v telocvičniach, kde vychovali Arťomova, Andrianova či Koroľova.
Sám obdivovateľ Čukarina získal dovedna 31 olympijských, svetových a európskych medailí, ešte stále prednáša na moskovskej univerzite športu a telesnej kultúry. Precestoval celý svet (,,Gymnastike vďačím, že mám v každej krajine toľko priateľov.") a očaril ho svojím šarmom a zmyslom pre humor. Včera večer, keď sme ho oslovili, mu však bolo clivo. Keď videl nadanú Anastasiu Ľukinovú cvičiť sťa poslednú žijúcu klasiku ruskej školy, a potom na pódiu preberať jednu medailu za druhou s rukou na srdci pod zástavou USA a za tónov americkej hymny, povedal: ,,Život je dnes taký. Nemrzí ma, že cvičí v cudzích farbách, ale je mi smutno, že naše Rusko teraz už nemá také reprezentantky ako ona."
