Ľudia, ktorí ešte pred niekoľkým, rokmi kúrili výlučne elektrinou alebo plynom, sa vrátili k lacnejšiemu kúreniu drevom. Účty za teplo im tak mohli klesnúť dvoj- až trojnásobne. Približne štvrtina domov v obci Uľanka pri Banskej Bystrici kúri takzvanými Vigašovými kotlami. Jedným z nich je aj Daniel Bédi. Jeden kotol vyjde na 70-tisíc korún. Obyvatelia dedín spália za zimu 20 až 25 kubíkov dreva, závisí od veľkosti domu a toho, aká je silná zima. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Za uplynulých päť rokov narástli ceny energií aj pitnej vody približne na dvojnásobok. Sčasti to má na svedomí odstraňovanie dotácií pre domácnosti, ale aj vývoj cien energií na svetových komoditných trhoch. O úsporné opatrenia sa zaujíma čoraz viac ľudí.
"Slovensko je jedinou krajinou v regióne, kde nefunguje žiadna štátna poradenská agentúra," hovorí Bronislava Herdová z neziskovej organizácie Energetické centrum Bratislava. V spolupráci s partnermi poskytujú bezplatné energetické poradenstvo vo všetkých krajských mestách. "Návštevnosť nám v porovnaní s vlaňajškom vzrástla na dvojnásobok."
Najviac zaujíma teplo
Podľa štatistík centra sa ľudia zaujímajú o úspory elektriny, plynu aj vody, najakútnejšia je v poslednom čase otázka tepla. "Začínajú sa zaujímať o možnosti zatepľovania, ale aj o alternatívne zdroje energie," vysvetľuje Monika Sulíková z centra.
V tomto roku sa zateplilo dvojnásobne viac domov ako pred dvomi rokmi. "V prepočte na obyvateľa sme tak dohnali krajiny ako Rakúsko či Nemecko," hovorí Tomáš Sepp zo zatepľovacej spoločnosti. Zateplenie paneláka stojí od poldruha milióna vyššie. Na účtoch za teplo sa potom dá ušetriť až polovica. Odborníci uvádzajú návratnosť takejto investície päť až desať rokov. Zníženie spotreby energie je šetrné k prírode, nevytvára sa toľko skleníkových plynov.
Čoraz populárnejšie sa stávajú solárne kolektory a tepelné čerpadlá, ktoré nasávajú teplo zo zeme. Ich prevádzka je lacná a ekologická. Sú však drahé. "Zdražením plynu sa návratnosť solárnych systémov dostala pod 10 rokov," hovorí Branislav Sedlák zo spoločnosti predávajúcej tepelné systémy. Ľudia si dnes často kupujú aj o niečo drahšie kondenzačné kotly, ktoré využívajú teplo pary zo spalín a nemajú takú veľkú spotrebu.
Stále najvýhodnejšie drevo
Najmä v regiónoch, kde je k nemu prístup, sa ľudia často vracajú k vykurovaniu drevom. Je stále najlacnejším palivom. Účty za teplo môžu byť dvoj- až trojnásobne nižšie ako pri plyne či elektrine.
Kým v západných krajinách je trend nárastu centrálneho vykurovania, u nás je zjavný opačný trend. Ľudia rozmýšľajú o zavádzaní lokálnych kotolní. "Centrálne vykurovanie je vždy efektívnejšie. Staré rozvody však onedlho budú potrebovať rozsiahlu údržbu. Ľudia sa na nás obracajú s otázkou, prečo majú živiť teplárenské spoločnosti," hovorí Herdová.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pripravuje vyhlášku, ktorá hovorí o poplatkoch za odpojenie od teplární. "Ide napríklad o náklady na hydraulické vyregulovanie systému po odpojení. Dosiaľ domácnosti neplatia nič, sú tu však rôzne administratívne prekážky," hovorí Sulíková. Kritici upozorňujú, že z návrhu cítiť lobing teplárov. Konečná podoba ešte nie je na svete.
Cena tepla za rok
(Pre starší nezateplený rodinný dom v dobrom stave)
drevo 18 000 Sk
hnedé uhlie 25 000 Sk
čierne uhlie 38 000 Sk
zemný plyn (bežný kotol) 44 000 Sk
elektrina (priamy ohrev) 53 000 Sk
kondenzačný kotol 38 000 Sk
tepelné čerpadlo 20 000 Sk
Zdroj: ECB
