Slovensko vstúpilo do čakárne na euro. Na mimoriadnej tlačovej konferencii to v sobotu oznámili (zľava) guvernér centrálnej banky Ivan Šramko, minister financií Ivan Mikloš a štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška. Eurami budeme môcť začať platiť v slovenských obchodoch o 1126 dní. FOTO - SITA
BRATISLAVA - Proces nahrádzania koruny jednotnou európskou menou sa zrýchľuje. Týždeň po tom, ako si občania v ankete vybrali motív, ktorý chcú vidieť na národnej strane euromincí, prišiel ďalší krok. Po siedmich rokoch sa nečakane zrušil takzvaný plávajúci kurz koruny a naša mena formálne nadviazala na euro, keď vstúpila do európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM II. V sobotu to na mimoriadnej tlačovej konferencii oznámili guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko a minister financií Ivan Mikloš.
Aspoň dvojročný "pobyt" koruny v tomto režime je jedným zo štyroch Maastrichtských kritérií na zavedenie eura. Vstup do ERM II sa očakával až niekedy v polovici budúceho roku, tento termín sa dokonca spomínal aj v oficiálnej stratégii zavádzania eura. Skorší vstup však neznamená, že euro by sme mali zaviesť skôr ako v plánovanom termíne 1. januára 2009.
Stabilizácia kurzu
Výmenný kurz našej a európskej meny sa ukotvil na hodnote 38,455 koruny za euro. Jeho nadviazanie je však pomerne voľné - koruna môže oproti tejto centrálnej parite oslabnúť alebo spevnieť až o 15 %. Znamená to, že euro môže stáť od 32,69 až do 44,22 a pritom stále plniť Maastrichtské kritériá.
Celé toto pásmo by sme však využívať nemali. "Národná banka je tak, ako doteraz, pripravená všetkými nástrojmi zasiahnuť proti prílišným výkyvom kurzu koruny, ktoré by nezodpovedali vývoju ekonomiky. Medzi tieto nástroje patria aj intervencie," povedal guvernér Šramko. Predpokladá sa, že centrálna banka sa bude snažiť zabrániť oslabeniu o viac ako 2,25 percenta od centrálnej parity. Smerom k spevňovaniu by mala koruna dostať väčší priestor.
"Členstvo v ERM II a stanovená centrálna parita by mali prispieť k stabilizácii kurzového vývoja slovenskej koruny. Zároveň podporia aj dynamický rast slovenského hospodárstva," vyhlásil Mikloš. Stabilnejší kurz by mal zvýšiť prosperitu slovenských firiem, najmä tých, ktoré obchodujú so zahraničím. To by sa malo preniesť do tvorby nových pracovných miest a vyššej životnej úrovne.
Spod vplyvu susedov
Súhlasí s tým aj hlavný ekonóm UniBanky Viliam Pätoprstý. "Formálne stanovené pásmo, v ktorom sa môže kurz pohybovať, je skutočne veľmi široké. Je však možné, že centrálna banka bude ešte citlivejšie ako doteraz vnímať vývoj kurzu a korigovať ho v prípade neopodstatnených výkyvov. Koruna by sa tak mala stať stabilnejšou," povedal.
Skorší vstup do ERM II vníma ako signál, že koruna by sa mohla vymaniť spod vplyvu okolitých mien. Mimo tohto devízového režimu zostanú totiž už len meny ostatných troch štátov Visegrádskej štvorky - Česka, Poľska a Maďarska.
Zahraničné banky, ktoré obchodujú s menami stredoeurópskeho regiónu, majú významný vplyv na kurz koruny oproti euru. Región pritom vnímajú ako jeden celok, čo napríklad znamená, že keď sa pod vplyvom zlej rozpočtovej politiky Maďarska začali zbavovať forintov, spolu s nimi predávali aj slovenské koruny a oslabovali tak kurz našej meny.
"Môžeme predpokladať, že Slovensko sa v ich očiach z tohto regiónu vyčlení a naša mena sa už nebude bezdôvodne vyvíjať podľa toho, čo sa deje u susedov. Slovensko v tomto, žiaľ, zatiaľ nemá takú mieru suverenity, ako by si zaslúžilo," povedal Pätoprstý. Až čas podľa neho ukáže, do akej miery je toto očakávanie namieste.
Za jeden z hlavných dôvodov na urýchlenie prípravy na euro to spomenul aj Mikloš. "Stačí sa pozrieť na vývoj kurzu v priebehu tohto roka," povedal. Koruna zo začiatku roka lámala rekordy v posilňovaní, neskôr však nečakane spadla pod vplyvom predvolebnej a neskôr aj povolebnej neistoty v Poľsku a rozpočtovej nedisciplinovanosti Maďarska.
"Myslím si, že na voľby v Maďarsku na jar budúceho roku už koruna nebude reagovať tak citlivo, ako by reagovala, keby sme zostali mimo ERM II," poznamenal analytik Pätoprstý.
Viac času na prípravu
Každá krajina musí v ERM II zotrvať aspoň dva roky pred samotným zavedením eura a dokázať tak, že vie udržať svoju menu na stabilnej úrovni. Môže v nej však byť aj dlhšie. Napríklad Dánsko do tohto režimu vstúpilo už v roku 1999 a zatiaľ vôbec nemá v úmysle euro zaviesť. Pobyt v ERM II prospieva jeho ekonomike.
Slovensko na rozdiel od Dánska nemá možnosť euro nezaviesť. Po dvoch rokoch v ERM II príde takzvané hodnotiace obdobie, keď európske inštitúcie majú dať zelenú samotnému zavedeniu eura.
V tomto období sa stanoví pevný výmenný kurz, ktorým sa od januára 2009 prepočítajú na eurá všetky ceny, platy, rozpočty a ďalšie finančné ukazovatele. Tento kurz sa vôbec nemusí a pravdepodobne sa ani nebude zhodovať s dnešnou centrálnou paritou.
Skorším vstupom do ERM II môže byť pevný kurz určený už na začiatku roka 2008 a okamžite sa môžu začať objavovať cenovky, výplatné pásky či výpisy z účtov v dvojakom vyjadrení - v korunách a eurách. Občania tak budú mať viac času na to, aby si zvykli počítať v novej mene. Pôvodne na to mali mať čas len pol roka pred zavedením eura.
Zodpovednejšia politika
Politici medzitým budú musieť prísnejšie dbať na obozretnú rozpočtovú a hospodársku politiku. Do roku 2008 by sme totiž mali spĺňať aj ostatné Maastrichtské kritériá. "Nehrozí, že by koruna pri nezodpovednej vláde vyletela mimo vymedzeného rámca, lebo slovenská i európska centrálna banka by v prípade takej hrozby automaticky intervenovali," povedal Pätoprstý z UniBanky.
Politická a ekonomická nestabilita a neplnenie ďalších kritérií by sa však vnímalo veľmi negatívne a mohlo by ohroziť napríklad investície na Slovensku.
Uvedomuje si to aj strana Smer, ktorej tieňový minister financií Igor Šulaj označil Maastrichtské kritériá za "posvätné". Euro by však radšej zaviedol neskôr a navrhuje zvážiť spoločný postup stredoeurópskych štátov. Ekonómovia to však považujú za neobozretné, lebo práve skorší vstup nám zabezpečí na istý čas výhodnejšie postavenie v súťaži o zahraničné investície. Štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška tiež pripomína, že vzhľadom na vývoj v Poľsku a Maďarsku by sme zrejme na tieto štáty "čakali ešte veľmi dlho, kým budú pripravené zaviesť jednotnú menu".
1. Verejný dlh
Deficit verejných financií nesmie byť vyšší ako 3 percentá hrubého domáceho produktu a celkový verejný dlh nesmie prekročiť 60 percent hrubého domáceho produktu. Slovensko zatiaľ plní druhú časť tohto kritéria. Deficit zníži do roku 2007.
2. Cenová stabilita
Rast cien nesmie byť rýchlejší ako priemer troch štátov s najnižšou infláciou zvýšený o 1,5 percentuálneho bodu. Slovensko plánuje plniť toto kritérium v roku 2007.
3. Úrokové sadzby
Dlhodobé úrokové sadzby môžu byť najviac dva percentuálne body nad priemerom troch štátov s najnižšou infláciou. Slovensko už toto kritérium plní.
4. Kurzová stabilita:
Národná mena môže počas dvoch rokov kolísať od daného kurzu oproti euru najviac o 15 percent na obe strany. Slovensko preukáže kurzovú stabilitu počas obdobia členstva v ERM II do konca novembra 2007. Neočakávajú sa väčšie problémy so splnením tohto kritéria.
1. január 2004
Devízový zákon umožnil slovenským obchodníkom prijímať platby v cudzej mene.
1. máj 2004
Slovensko a ďalších deväť štátov vstúpilo do Európskej únie a formálne aj do Hospodárskej a menovej únie. V prístupovej zmluve sa zaviazalo zaviesť euro.
25. november 2005
Slovensko neskoro večer ako prvé z Visegrádskej štvorky vstúpilo do mechanizmu výmenných kurzov ERM II pri centrálnej parite 38,455 koruny za euro.
25. november 2007
Skončí sa povinné dvojročné členstvo v ERM II a začne sa hodnotenie plnenia Maastrichtských kritérií. Stanoví sa pevný výmenný kurz.
začiatok 2008
Najneskôr mesiac po stanovení výmenného kurzu sa začne povinné dvojaké uvádzanie cien a ďalších finančných ukazovateľov.
1. január 2009
Euro sa stane oficiálnym platidlom Slovenska.
16. január 2009
Obchody prestanú prijímať platby v korunách.
31. december 2009
Skončí sa povinné uvádzanie dvojakých cenoviek.
