Stefan Meller (63) sa narodil vo Francúzsku, v Lyone. Po vojne sa s rodičmi presťahoval do Poľska. Študoval históriu na Varšavskej univerzite, je profesorom humánnych vied. V roku 1968 ho vyhodili z komunistickej strany a z Poľského inštitútu medzinárodných vecí, kde pracoval. Na ministerstve zahraničných vecí pôsobí od roku 1992. Nový menšinový kabinet konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť ho do funkcie vymenoval ako profesionálneho diplomata, aby presvedčil svet, že nemusí mať obavy z vlády, ktorú v Sejme podporujú radikálne a nacionalistické strany a v úrade prezidenta bude Lech Kaczyski, ktorý počas kampane ostro kritizoval Rusko i Nemecko. FOTO - REUTERS |
Nový poľský minister zahraničných vecí nie je členom konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť. Má však jej menšinový kabinet obhajovať vo svete a presvedčiť ho, že poľská zahraničná politika sa po parlamentných a prezidentských voľbách nemení. STEFAN MELLER (63) si na to trúfa. Trinásť rokov je profesionálnym diplomatom a novú vládu už úspešne obhajoval: ako veľvyslanec v Moskve, kde pôsobil až do vymenovania do funkcie. Počas včerajšej návštevy Bratislavy poskytol jediný rozhovor denníku SME.
Strana Právo a spravodlivosť vás nominovala, aby zmiernila obavy zahraničia po radikálnej predvolebnej kampani v Poľsku. Neobávali ste sa prijať tento post?
Nie! Premiér Marcinkiewicz zostavoval vládu väčšinou z expertov. Ja som profesionálnym diplomatom, pôsobil som v Moskve a Paríži a bol som štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. Moje vymenovanie malo upokojiť zahraničie a vyslať signál, že kontinuita zahraničnej politiky ostane zachovaná. Keď mi v sobotu pred troma týždňami premiér zavolal, po krátkom rozmýšľaní som súhlasil. Ako veľvyslanec v Moskve som videl diplomatov z členských krajín únie, ktorí boli znepokojení z predvolebnej kampane v Poľsku. Už vtedy som im veľa vecí vysvetľoval.
Prezident Lech Kaczyński niekoľkokrát zopakoval, že sa bude viac venovať vnútornej než zahraničnej politike. Jeho pôsobenie mal preto vyvážiť práve minister zahraničných vecí. Myslíte si, že sa to podarí?
Vláda funguje len tri týždne a prezident nastúpi na svoj post až pred Vianocami. Neviem, ako si predstavujú moje pôsobenie. Moje diplomatické pôsobenie je známe, moje názory sú akceptované, som lojálny člen vlády a viac netreba špekulovať.
Netreba sa teda obávať radikálnejšej zahraničnej politiky Poľska?
Nerozumiem v tomto prípade slovu radikálna, pretože všetky ministerstvá zahraničných vecí na svete sa snažia predkladať vo svete programy svojich vlád v prijateľnej forme. Nemení sa miesto Poľska v Európe, nemenia sa susedia Poľska, účasť Poľska v EÚ, NATO či Visegrádskej štvorke. A preto hovoriť o radikalizme v časoch mieru nie je opodstatnené. Kontinuita zostane zachovaná.
Pred vymenovaním do funkcie ste boli veľvyslancom v Moskve, tam viedla aj vaša prvá návšteva ako ministra. Sú poľsko-ruské vzťahy problematické?
Nešiel som tam ako minister, ale ako bývalý veľvyslanec, ktorý sa išiel rozlúčiť s Moskvou a diplomatickým zborom. Keďže som už bol ministrom, je pravda, že ma ruský minister Sergej Lavrov ako ministra prijal. Práve vtedy vznikol problém s vývozom našich produktov do Ruska, ktorý sme začali riešiť. Do Moskvy som išiel aj z celkom prozaického dôvodu: z Moskvy som odišiel narýchlo, len v jednom obleku, a pre ministra zahraničných vecí je veľmi nepríjemné chodiť desať dní v tom istom saku. To bola tiež vážna vec, ktorú som musel vybaviť (smiech).
Takže, aké sú podľa vás vzťahy s Moskvou?
Neviem, či problematické je to správne slovo. Bývajú ťažké. Aj preto, že my sme členmi únie a NATO a v Rusku sa odohráva gigantická transformácia. Je v záujme Poľska a Ruska budovať dobré vzájomné vzťahy.
Tým však zrejme nepomohlo vyjadrenie Lecha Kaczyńského, ktorý po svojom zvolení odmietol navštíviť Rusko.
Nevidím v tom nič zlé, povedal to už niekoľkokrát, a ako bývalý veľvyslanec v Moskve viem, že prišiel čas na návštevu prezidenta Putina vo Varšave.
Takže príde?
To neviem, ale podľa protokolu je teraz na rade on, pretože prezident Kwasniewski navštívil Moskvu už viackrát.
Po prezidentskej predvolebnej kampani sú problémom aj poľsko-nemecké vzťahy, ktoré zaťažila minulosť.
Vidím z vašich podotázok, že mi chcete predstaviť obrázok Poľska obklopeného múrom, ktoré sa s podozrením pozerá na všetkých susedov a Európu.
To sú však obavy, ktoré sa po voľbách objavili...
Nevyprovokujete ma, ja som profesionálny diplomat. Už pred voľbami sa vo vzťahoch s Nemeckom objavili isté nedorozumenia, ktoré vyvolali veľké emócie. Nechcem sa k tomu vracať, ale naozaj sme štát, ktorý trpel počas druhej svetovej vojny, a keď sa objavili správy o vybudovaní Centra proti vyháňaniu, to vyvolalo emócie nielen u starých, ale aj mladých ľudí. To napätie teda nespôsobili voľby, iba sa stali príležitosťou opäť o tom hovoriť.
Slovensko je prvou krajinou, ktorú ste vo funkcii navštívili. Aké budú slovensko-poľské vzťahy?
Kontakty medzi našimi krajinami sú strategické. Sme susedia, sme spolu v Iraku a sme vo Visegrádskej štvorke. Mne osobne veľmi záleží na tom, aby táto skupina začala opäť fungovať. Aj to sú dôvody, aby naše kontakty boli vzorové.
Ste otcom dvojičiek. Budete teda lepšie rozumieť bratom Kaczyńským?
Zrejme. V jednom z rozhovorov som na otázku, prečo som ministrom zahraničných vecí, odpovedal, že preto, lebo som otcom dvojičiek a rozumiem ich psychológii (smiech).
Treba mať špeciálny prístup?
Dodnes neviem, v čom je fenomén dvojičiek. Ja mám chlapca a dievča, skoro 30-ročných, ale celkom som do ich sveta neprenikol.
Máte aj tretieho syna...
... áno, playboya...
Presnejšie, je šéfredaktorom časopisu Playboy. Nebude vám to komplikovať pôsobenie v konzervatívnej vláde?
Kým mi neponúka miesto na tej šteklivej dvojstrane s portrétom žien, tak je to v poriadku.
Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁMALGORZATA WOJCIESZYNSKA