Vo veľkých záhradách prevládajú ešte stále vysoké, prevažne voľne rastúce tvary, ako sú polokmeň a vysokokmeň na generatívnych podpníkoch. Najčastejšie sú pri hruškách, jabloniach a čerešniach.

Od šesťdesiatych rokov minulého storočia sa začínajú rozširovať vegetatívne podpníky, predovšetkým M4, M1 či A2, ktoré podstatne znížili koruny - v tvare voľne rastúceho štvrťkmeňa, voľne rastúcej palmety i voľne rastúceho zákrpka. Sedemdesiate až osemdesiate roky sú známe nástupom vegetatívneho slaborastúceho podpníka M9 a neskoršie aj podpníkov radu J-TE (J-TE-E, J-TE-G, J-TE-C) a J-OH-A (rast je približne o 10 percent silnejší ako na podpníku M9). Tieto sú limitujúce pre súčasné moderné tvary, ako sú štíhle vreteno či Solax.

Z klasických pestovateľských tvarov v súčasnosti odporúčame pestovať v záhradkách voľne rastúci zákrpok, niektoré vhodné, najmä jednoduché palmety a predovšetkým štíhle vreteno (pri jabloniach, hruškách, broskyniach a podobne). Do pozornosti dávame aj najnovší tvar Solax, ktorý sa rozširuje aj vo väčších výsadbách. Vhodný je nielen na pestovanie jabloní, ale aj hrušiek a prvé skúsenosti sú aj s pestovaním višní a čerešní.

Nízke tvary, a to nielen pri uvádzaných druhoch, umožňujú lepšie zahusťovanie sponov výsadby, a teda aj väčší počet drevín v záhradke. Ich výhodou je vysoká úroda z jednotky plochy, veľmi skorý nástup do plnej rodivosti, väčší objem plodov s vyššou kvalitou. Nesmieme však zabúdať, že hustejšie výsadby moderných tvarov si vyžadujú vysokú a modernú pestovateľskú úroveň.

Autor: Prof. Ing. IVAN HRIČOVSKÝ, DrSc.