Marta Chabadová (1950) vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení u profesora Želibského. Venuje sa najmä oleju na plátne, no vytvorila aj niekoľko monumentálnych diel v architektúre - reliéfy a gobelíny. Svoje diela okrem Slovenska vystavovala v Česku, Rakúsku, Taliansku, Belgicku, Maďarsku či Švajčiarsku.

Maliarka Marta Chabadová je nadšenou diváčkou Jamieho Olivera, Floyda, Nigela či Dám pri tele - slávnych svetových kuchárov a kuchárok, čo majú televízne relácie o varení. Na Martu Chabadovú to však má opačný vplyv, než by sa predpokladalo. Namiesto toho, aby sa pri sledovaní majstrov varešky vo varení zdokonaľovala, vraj prepadá skepse, že o kuchyni nič nevie. Nie je to však, samozrejme, pravda. Marta Chabadová varí veľmi dobre a navyše aj zdravo.

Marta Chabadová najviac vyvárala ako mladomanželka, vtedy jej nebolo zaťažko ani ťahať štrúdľu.

"Nemali sme ešte ani dieťa, ani chatu, ani množstvo povinností, ako je to dnes, takže víkend pre mňa znamenal deň strávený v kuchyni. Vyvárala som obedy a večere s niekoľkými chodmi. Studené predjedlá, paradajkovú omáčku ako teplé predjedlo, hovädziu polievku s domácimi rezancami, hlavné jedlo boli zvyčajne rezne, pečené mäso alebo sviečková, no a na záver štrúdľa. Nič mi neprišlo zaťažko, robila som to rada."

Potom sa však Chabadovcom narodil syn, začali stavať chatu a víkendy sa zmenili.

"Pochopila som, že tráviť soboty a nedele prehnaným vyváraním je nezmysel. Oveľa dôležitejšie je, aby si rodina vyšla do prírody, prípadne sa niečo urobilo manuálne. Takže sme prešli na piknikový systém, večer som upiekla jahňacinu a na druhý deň sme ju obedovali v lese pri ohníku."

Cesta k zdravému stravovaniu

Pred časom Chabadovci opäť zmenili stravovacie návyky. Tentoraz preto, že syn sa osamostatnil a rodičia zostali bývať sami. V domácnosti sa prešlo od klasickej domáckej kuchyne na zdravšie stravovanie.

"Napriek tomu, že som nikdy nebola ctiteľom salámy ani tučných syrov, a ani nemala problémy s nadváhou, zrazu som začala mať problémy s cholesterolom. Muž mal zase vysoký tlak, takže v našom jedálnom lístku začali prevládať grilované a dusené jedlá, zelenina varená v pare, ryby, varené kurča. No a, samozrejme, veľa zeleninových a ovocných šalátov. Čerstvé ovocie nakrájané na kúsky dochucujem nízkotučným jogurtom, ovsenými vločkami, kokosom, ľanovými semienkami, sezamom či slnečnicou - je to skvelé."

Portské medzi čajmi

Marta tiež objavila čaj pchu-er, ktorý začala piť práve kvôli zvýšenému cholesterolu.

"Lekárka mi na cholesterol predpísala lieky, lenže mi nerobili dobre na žalúdok. No a vtedy jeden manželov kolega poradil, aby sme vyskúšali pchu-er. Zaujalo ma to a zohnala som o čaji celú knižku. Dočítala som sa, že je starý tisícsedemsto rokov a je veľmi uznávaný nielen v starej Číne, ale aj súčasnej čínskej medicíne a objavil ho už aj západný svet."

Pchu-er znalci označujú za portské medzi čajmi. Pretože naozaj dozrieva ako dobré víno. Pri dobrom skladovaní má prakticky neobmedzenú trvanlivosť a jeho vlastnosti sa rokmi zlepšujú. V zahraničí si fajnšmekri môžu kúpiť aj vyše tridsaťročný pchu-er.

"S mojou lekárkou sme sa dohodli, že vysadím lieky, ktoré mi nerobia dobre, a začnem namiesto nich piť pchu-er. Pila som tri šálky denne a pri ďalšej kontrole som mala cholesterol v norme. Odvtedy na ten čaj nedopustím."

Pchu-er je však dôležité vedieť správne pripravovať, preto výtvarníčka odporúča prečítať si o ňom knihu. Dočítate sa tam napríklad, že by sme si naň mali vyhradiť jednu špeciálnu kanvičku. Má totiž výraznú chuť, takže by ovplyvnil chuť iných čajov.

Pchu-er má ešte jednu prednosť - nie je drahý.

"Jedna dávka sa totiž môže zaliať tri až štyri razy bez toho, aby utrpela kvalita. Zhruba kávovú lyžičku čaju zalejeme vriacou vodou a necháme lúhovať iba niekoľko sekúnd. Na ďalšiu dávku lúhujeme pol minúty, pri tretej asi minútu. A je dôležité popíjať čaj postupne, vlastne si pomaly upíjať celý deň, vtedy je najúčinnejší."

Rhodoské palacinky

Martu Chabadovú zaujímajú aj cudzokrajné kuchyne. Nedávno si kúpila wok a teraz sa chce naučiť variť originálnu čínsku a japonskú kuchyňu, ktorá využíva množstvo polosurovej zeleniny. Japonsko navštívila aj osobne. Ochutnala síce saké, misso polievky či mäso pripravené vo woku, kvôli bohatému programu však nemala čas chodiť na vlastnú päsť po reštauráciách. Navštívila aspoň rybací trh, čo bol vraj veľký zážitok.

Kedysi mala výtvarníčka veľmi rada aj chorvátsku kuchyňu, z posledných návštev v krajine však bola sklamaná. "Mám dojem, že stagnujú. Reštaurácie namiesto toho, aby stavali na domácich špecialitách, ponúkajú pizzu a špagety, všade ten istý šalát, žiadna fantázia. Milovala som ich grilovanú jahňacinu, teraz je problém na ňu natrafiť. Vonku sa griluje oveľa menej a keď aj niekde na grilované jahňa narazíte, je to vopred pripravený polotovar. Dostanete zle ochutené vysušené mäso, vôbec to už nie je pôžitok ako kedysi."

Naopak, skvelú kuchyňu si uchováva podľa nej Grécko, odkiaľ má aj jeden zo svojich najobľúbenejších receptov - slané palacinky.

"Je to špecialita, ktorú sme si dávali na mojom najobľúbenejšom gréckom ostrove, na Rhodose. Urobíme palacinkové cesto, ktoré však neosladíme. Každú palacinku potrieme kečupom, naplníme šunkou nakrájanou na rezančeky a postrúhaným syrom. Poskladáme do trojuholníčka a dáme na minútku zapiecť do mikrovlnky, kým sa syr neroztečie. Je to výhodný recept aj pre zamestnané ženy. Palacinky si môžu dopredu nachystať a deti či manžel si ich bez problémov dokončia aj sami."

Recepty Marty Chabadovej

Zelerový šalát

Stredne veľký zeler, menšia cibuľa, biely jogurt alebo tatárska omáčka, vajce, jablko, soľ, pol lyžičky práškového cukru, lyžica citrónovej šťavy

Surový zeler nastrúhame nadrobno a hneď ho premiešame s troškou citrónovej šťavy, aby nezoxidoval. Pridáme jogurt alebo tatársku omáčku a posolíme. Vmiešame nadrobno nasekanú cibuľu, vajce uvarené natvrdo, polovicu ošúpaného postrúhaného jablka (môže byť aj pokrájané na drobné kocky). Mierne pocukrujeme - cukor zvýrazní zelerovú chuť a dodá mu zvláštnu arómu. Šalát necháme odstáť v chladničke. Podávame k varenému mäsu, kurčaťu, šunke alebo len s čiernym chlebom či nasucho opraženou bagetou.

Bulharský šalát

Dva až tri hrnčeky strakatej fazule, menšia cibuľa, paradajkový pretlak, kečup, soľ, čierne korenie, vajce (nemusí byť), dve kyslé uhorky, zelená a červená kapia, dve až tri paradajky, cesnak, lyžica slnečnicového alebo olivového oleja

Uvaríme strakatú fazuľu a necháme ju dobre odkvapkať. Pridáme nasekanú cibuľku, menší paradajkový pretlak, trošku kečupu, vajce uvarené natvrdo a posekané nadrobno, čierne korenie a soľ. Podľa chuti vmiešame jednu až dve kyslé uhorky, cesnak, polovicu červenej a zelenej kapie a paradajky nakrájané na mesiačiky a lyžicu olivového alebo slnečnicového oleja. Na záver vlejeme trošku vody s cukrom, aby pretlak zredol. Vytvorí sa polotekutá masa, ktorá všetky chute zviaže. Dochutíme korením a soľou a necháme odstáť. Šalát sa hodí k tmavému mäsu, ale môže sa jesť aj len s chlebom.