Počuli ste o probléme chrámu Jasukuni? Aj slovenské médiá už informovali, že japonský predseda vlády Džuničiró Koizumi navštívil spomínaný chrám, čo v Číne a Južnej Kórei spôsobilo nemalé problémy. Prečo sa na to susedné krajiny hnevajú? Jasukuni je šintoistický chrám postavený v Tokiu roku 1869. Je zasvätený asi dva a pol miliónom ľudí, ktorí zahynuli na bojiskách v Prvej čínsko-japonskej vojne (1894-1895), v Rusko-japonskej vojne (1904-1905) a v Tichomorskej vojne (1937-1945). Tí, čo boli zabití v bitke za Japonsko, budú v Yasukuni zbožštení - tomu najmä v Tichomorskej vojne verili mnohí. "Dovidenia v Jasukuni," znel pozdrav mladých vojakov, ktorí sa vydali do boja a vedeli, že sa už živí nevrátia.
Problémy okolo chrámu Jasukuni vznikli po roku 1979, keď sa zistilo, že vojnový premiér Hideki Tojo a s ním ďalších trinásť vojnových zločincov triedy A (sedem zo štrnástich vrátane Toja bolo odsúdených na popravu obesením) tam boli v roku 1978 tajne pripísaní k obetiam. Čína a Južná Kórea, ktoré najviac trpeli japonským imperializmom, protestovali. Väčšina predchádzajúcich premiérov sa návšteve chrámu Jasukuni vyhýbala. Džuničiró Koizumi však od roku 2001, keď sa stal japonským premiérom, navštívil chrám päťkrát. Susedné krajiny to poburuje. Hovoria, že je symbolom japonského militarizmu a ultranacionalizmu. A ak ho premiér navštevuje, je to signál, že Japonsko históriu neľutuje.
Odpoveďou Koizumiho a jeho stúpencov je vysvetlenie, že návštevy chrámu majú, naopak, protivojnové poslanie. "Uctievame si obete, ktoré zahynuli vo vojne, nie jednotlivé osoby, teda zločincov vojny. Kritika susedných krajín je zasahovaním do vnútorných záležitostí."
Na druhej strane, sú však aj Japonci, ktorí sa nazdávajú, že premiér by mal s návštevami chrámu prestať, pretože jeho počínanie sa stáva prekážkou v diplomacii. V názore na situáciu sa Japonci delia na takmer dve rovnaké polovice.
Teraz by som sa mal vrátiť k dvom detailom. Najprv objasním význam zbožštenie v chráme. Japonci sa modlia k zosnulým pokrvným príbuzným, alebo žiadajú o zázrak niekoho, koho rešpektujú (napríklad zosnulého učiteľa). To je šintoizmus, pôvodné japonské náboženstvo, ktoré je polyteizmom (mnohobožstvom). Z pohľadu šintoizmu sa teda bohom stáva mŕtvy. V Japonsku preto nie je ničím zvláštnym, že mŕtvym sa v chrámoch dostáva nesmiernej úcty.
Proces zbožštenia sa začína tým, že sa v chráme do zvláštnej knihy slávnostne vpíšu mená zosnulých a miesto, kde sa narodili. Ľudia z krajín s monoteizmom asi nepociťujú tento akt ako niečo silné a významné, ale naši čínski a kórejskí susedia, ktorých kultúry sú veľmi príbuzné japonskej, áno. No a prečo je chrám Jasukuni zasvätený aj vojnovým zločincom? Ak je toto zdroj problémov, prečo sa ich mená jednoducho nevymažú? Okrem informácie, že chrám Jasukuni túto možnosť zamietol, sa o tom viac v Japonsku nehovorí. Pán Koizumi sa zatiaľ k celej veci jasne nevyjadril a médiá sa kĺžu iba po povrchu problému.
Ani ja som v tom nemal celkom jasno, kým som pred troma rokmi opäť nenavštívil chrám Jasukuni, kde som bol naposledy ako dieťa. Je krásny, no v jeho bezprostrednom susedstve je múzeum, ktoré skutočne glorifikuje japonskú vojnovú históriu. Ľudia zbožštení v chráme sú považovaní za vojnových hrdinov, nie obete tragickej a poľutovaniahodnej histórie. Keď som navštívil múzeum, boli tam aj cudzinci. Návštevníci z Južnej Kórey len vzdychali: "To je strašné."
Pravdou je, že chrám Jasukuni bol miestom, kde povzbudzovali mladých vojakov a posielali do vojny. A tento charakter si zachoval dodnes. Nuž a japonský premiér nechce s návštevami tohto chrámu skoncovať a niektorí politici ho v tomto rozhodnutí podporujú. Na návrhy vybudovať samostatný pomník, ktorý by nemal spojitosť s náboženstvom, nikto nereaguje. Prečo?
Bežný občan Japonska má veľa otázok, ale málo odpovedí.
Autor: MASAHIKO
