Pavel Michal z banskoštiavnickej sokoliarskej skupiny sv. Bavona s jedným z cvičených dravcov. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
Jednou z nemnohých sokoliarskych spoločností na Slovensku je banskoštiavnická skupina sv. Bavona. Existuje už takmer desať rokov a okrem sokolov pracuje s mnohými ďalšími operenými dravcami. Cvičia myšiaka lesného, sokola myšiara, orla stepného i skalného, sokoly rároha i lastovičiara, sovu lesnú, belaňu tundrovú či výra skalného. Lekcie u nich dostával dokonca aj sup africký, ktorý je vraj veľmi učenlivý.
"Dravce si zvyčajne odchováme sami, ale niekedy ich dostaneme aj darom od sokoliarov, alebo kúpime od profesionálnych sokoliarskych chovov," hovorí Pavel Michal. O cene vzácnych vtákov hovoriť nechce, takéto údaje vraj už vyvolali záujem zlodejov.
Činnosť banskoštiavnických sokoliarov je pestrá. Okrem vzdelávania mládeže v environmentálnej oblasti a prípravy kandidátov Slovenského klubu sokoliarov na sokoliarske skúšky sa starajú aj o rehabilitáciu zranených dravcov a ich opätovné vypúšťanie do prírody. Robia tiež odborné poradenstvo pre majiteľov operených dravcov.
Pre verejnosť sú však asi najznámejšie ich vystúpenia s cvičenými dravcami. Okrem Slovenska ich pozývajú aj do Čiech, Maďarska, Poľska či Talianska. Diváci zatajujú dych, keď štiavnickí sokoliari predstavujú jedno zo svojich vrcholných čísel - vycvičeného dravca vypustia a ten si to zdiaľky namieri rovno medzi rozkročené nohy vybranej dievčiny. Trafí na milimeter. "Sú za tým hodiny driny, ale aj nemalé peniaze. Výcvik dravca trvá niekoľko mesiacov, často pol roka či rok. Závisí to od jeho povahy a postupov pri výcviku," hovorí Pavel Michal. Financovať bohatú činnosť je zložité, pretože sokoliari žijú predovšetkým z peňazí, ktoré zarobia za vystúpenia. Hradiť si pritom musia nielen starostlivosť o dravce, ale napríklad aj dobové kostýmy, v ktorých vystupujú.
V poslednom čase však sokoliarske aktivity zredukovali obavy z vtáčej chrípky.
"Obmedzili sme verejné ukážky a odvolali niektoré sokoliarske poľovačky na drobnú pernatú zver. Ale aj keď sú obavy z vtáčej chrípky nepochybne na mieste, my sa obávame skôr iných ochorení, ktoré by mohli ohroziť náš chov," hovorí sokoliar. Základným opatrením je zatiaľ sprísnenie hygienických pravidiel pri chove dravcov. Dravce majú v rehabilitačnej stanici v Banskej Štiavnici, kde sokoliari neustále monitorujú ich zdravotný stav.
(eta)