Nie je dôvod prepadať panike a začať sa správať k vtákom agresívne. Ani k labutiam a ďalším vodným vtákom, hoci patria do rizikovej skupiny. Netreba sa však s nimi ani zbytočne kontaktovať, pretože nie je vylúčené, že medzi nimi môžu byť aj nakazené jedince. Odborníci ich preto neodporúčajú kŕmiť a ak ľudia niekde zbadajú poranené či choré zviera, mali by zavolať na veterinárnu správu či spoločnosť na ochranu vtáctva, ktoré vedia, ako správne postupovať.
Keď sa v Čechách pýtali celebrít, či sa cítia byť ohrozené vtáčou chrípkou, olympijský víťaz, lekár Lukáš Pollert jednoznačne odpovedal - nie, lebo nie som vták! Naznačil tým ďalší rozmer problému, ktorý mnohým ľuďom často uniká. Boja sa o vlastné životy, panikária a zabúdajú, že smrteľné ochorenie sa v prvom rade naozaj týka vtákov. Nielen tých chorých, ale aj zdravých, lebo sa stávajú terčom nenávisti.
Aj Marek Brinzík, ktorý má v rámci Spoločnosti pre ochranu vtákov na starosti boj s vtáčou kriminalitou a problematiku vtáčej chrípky, už zaznamenal skratové panické reakcie.
"Ľudia chceli agresívne reagovať aj na spevavé vtáky na kŕmidlách, na holuby, čajky, labute. Snažili sme sa to zastaviť hneď v zárodku, lebo sa to môže veľmi rýchlo zvrhnúť a ľudia budú vo veľkom prenasledovať všetko voľne žijúce vtáctvo."
Podľa neho si treba uvedomiť, že vtáčia chrípka je problémom, ktorý vtákom spôsobili ľudia.
"Kde je veľká koncentrácia ľudí, vznikajú a rýchlo sa šíria rôzne ochorenia. Rovnako to funguje u vtákov. Podhubím pre vznik vtáčej chrípky sú preto veľkochovy hydiny, kde sú neraz veľmi zlé hygienické podmienky. Je to živná pôda pre vírusy a baktérie, ktoré dokážu zmutovať do takej podoby, ako je teraz nebezpečný typ vtáčej chrípky."
Vo svete zatiaľ nie je zaregistrovaný ani jeden prípad, žeby sa niekto nakazil od voľne žijúceho vtáctva, situácia sa však môže zmeniť a vírus môže zmutovať. Až potom budú aj divé vtáky pre ľudí nebezpečnejšie než dnes, keď obava, že sa niekto nakazí od letiacej kačice, nie je opodstatnená.
Hygiena - najlepšia prevencia
Hoci na Slovensku sme vtáčiu chrípku ešte nezaznamenali, jej nebezpečenstvo tu je, a preto je dôležité šíriť osvetu. Aby ľudia vedeli, čo robiť, aby sme sa jej vyhli, a ak sa objaví, aby mala čo najmiernejšie následky. Čo teda treba robiť?
"Jeden balík problémov súvisí s hygienou a imunitou. Priebeh akejkoľvek chrípky závisí od toho, aký má človek imunitný systém. Ak dobrý, je predpoklad, že chorobu zvládne oveľa lepšie. Hygienu treba maximálne dodržiavať najmä vo veľkochovoch hydiny, ktoré vtáčia chrípka ohrozuje najviac, no vo zvýšenej miere by na ňu mali dbať všetci. Nemôžeme vylúčiť, že niektorá z labutí či iných vodných druhov vtákov na našom území už nie je nakazená, preto maximálna hygiena je minimum, čo môže človek urobiť pre svoju ochranu. Znamená to napríklad, že keď sa bude robiť odchyt labutí, treba si dobre poumývať ruky mikrobiologickým mydlom, lebo pri manipulácii môže dôjsť ku kontaktu s trusom či so slinami."
Pravidlá kŕmenia
Marek Brinzík tiež neodporúča chytať uhynuté vtáky, prípadne si brať zranené vtáky domov. Namiesto toho treba kontaktovať odborníkov, či už veterinárny ústav, veterinárnu správu alebo spoločnosť pre ochranu vtáctva.
Ľudia totiž často, keď nájdu chorého či zraneného vtáka, vezmú si ho domov a snažia sa vypiplať ho. Zvyčajne však uhynie. Buď preto, že zranenie bolo vážne, alebo nedostal adekvátnu potravu, prípadne mal vážnu chorobu, ktorá môže byť často nebezpečná aj pre ľudí. Vtáky totiž prenášajú aj iné choroby, nielen vtáčiu chrípku. V prípade labutí, holubov a čajok preto Marek Brinzík neodporúča ani prikrmovanie. Jednak sa tak zhromažďuje veľké množstvo vtákov na jednom mieste, jednak je väčšia pravdepodobnosť, že sa človek dostane do kontaktu s trusom, či sa nakazí kvapôčkovou infekciou. Neznamená to však, že túto zimu majú zmiznúť všetky kŕmidlá či loj pre sýkorky.
"Na kŕmidlá chodia najmä spevavce a vtáky, ktoré nie sú rizikovou skupinou. Aj tu však treba dodržiavať určité hygienické zásady. Napríklad umiestniť búdku na dobre vetranom mieste, nie na okennej parapete, z ktorej, keď otvoríme oblok, nám bude trus padať do bytu. No a samozrejme, po manipulácii si vždy musíme umyť ruky."
Zakázaná poľovačka
Ochranou pred vtáčou chrípkou je aj aktuálny zákaz poľovať na pernatú zver, ktorý na Slovensku platí od 23. októbra. Nie je to však preto, že by ľudia mohli skonzumovať nakazené bažanty či divé kačky, ale preto, aby vtáky mohli v pokoji prezimovať či preletieť nad naším územím. Pretože, podobne ako u ľudí, aj u vtákov je spúšťačom mnohých chorôb vrátane vtáčej chrípky stres.
"Divo žijúce vtáky sú na rozdiel od hydiny len miernym prenášačom vtáčej chrípky. Keď sú však pod tlakom, je väčšie riziko, že aj u nich prepukne vtáčia chrípka v nebezpečnejšej podobe. Dajme tomu, pár jedincov sa nakazí vtáčou chrípkou, no celá populácia naokolo bude stresovaná poľovačkami, a choroba sa preto bude šíriť rýchlejšie. Z tohto dôvodu je dôležité zabezpečiť, aby mali vtáky pri zimovaní či migrácii dostatok pokoja. Najmä keď niektoré musia prekonať aj pätnásťtisíckilometrovú trasu, čo je aj pre zdravého jedinca veľký zaberák. A keď sú k tomu ešte permanentne prenasledované poľovníkmi po celej Európe, je to vysoko stresujúci faktor. Preto v krajinách, kde sa už vyskytla vtáčia chrípka, poľovanie na vodné vtáctvo obmedzili, prípadne lokálne zakázali. Slovenská republika bola prvou krajinou na svete, kde sa to urobilo v predstihu ako preventívne opatrenie. Je to veľmi pozitívne a už dnes, keď monitorujeme zimoviská, vidíme, že vtáky sú naozaj oveľa pokojnejšie."
Pašované papagáje - časovaná bomba
Veľmi nebezpečné je pašovanie vtákov. Odborníci dokonca hovoria, že je to jeden z najnebezpečnejších spôsobov na nekontrolovateľné šírenie vtáčej chrípky.
"Mnohé z pašovaných vtákov totiž pochádzajú z nedostupných pralesov, izolovaných oblastí, kde žijú v osobitých podmienkach, s vírusmi a ochoreniami, ktoré iné vtáctvo nepozná. Keď sa takýto papagáj dostane zrazu do Európy, následky môžu byť nedozierne. Podobné, ako keď prichádzali dobyvatelia do Ameriky a banálna chrípka začala vo veľkom zabíjať Indiánov."
Pašovanie a dovoz vtákov sú podľa Mareka Brinzíka veľmi nebezpečné práve pre Európu, lebo viac ako 90 percent vtáctva z voľnej prírody putuje do Európskej únie.
"Ročne sa sem dostane z voľnej prírody okolo miliardy vtákov. Je to skutočne obrovské riziko, preto už viac ako dvestošesťdesiat organizácií v únii bojuje, aby sa dovoz vtáctva z voľnej prírody zakázal. Toto opatrenie už prijali v USA, Kanade, Austrálii a veríme, že Európa ich bude nasledovať."
Slovenska sa síce dovoz vtáctva až tak netýka, zato sa nás týka pašovanie.
"Vzhľadom na našu polohu sme dôležitou tranzitnou a niekedy aj cieľovou krajinou pre pašerákov. Slovenskí pašeráci figurujú aj vo veľmi vážnych prípadoch. No a vtáky z nelegálnych dovozov sú úplne bez kontroly, nikto netuší, aké choroby môžu mať."
Deň D
Nuž a ako je Slovensko nachystané na deň D, keď sa aj u nás objaví prvý vták nakazený nebezpečným vírusom vtáčej chrípky?
"Sme pripravení, že skôr či neskôr to príde, vývoj tomu nasvedčuje. No aj keď sa nájde prvá nakazená divá kačica či labuť, netreba panikáriť. Nikde sa zatiaľ nestalo, že by začali hynúť po kvantách. Horšie to bude pre hydinárne, lebo tam, kde sa vírus objaví, treba zlikvidovať celý chov."
