Diana Mistríková sa v septembri presťahovala do nového bytu v jednej z novostavieb v bratislavskej Petržalke. Začiatkom novembra, len niekoľko mesiacov po dokončení stavby, našla byt vytopený z poškodenej teplovodnej flexi trúbky v kúpeľni dodanej a montovanej firmou, ktorá dom stavala. Vznikla jej tak škoda za 70-tisíc korún, ktorú firma odmietla uhradiť.

Obyvatelia obytného domu v inej časti Bratislavy, na Dolných honoch sa do novostavby nasťahovali už pred piatimi rokmi. Teraz z fasády ich bytovky odpadáva omietka. Oprava bude stáť minimálne niekoľko desiatok tisíc korún.

Problémy s kvalitou novostavieb nie sú výnimkami. "V istom čase, po roku 1989, poľavil diktát dodávateľa, teraz sa znova posilňuje. Dodávateľovi (stavebnej firme) zostane materiál z predchádzajúcej stavby a využije ho pri ďalšej realizácii, hoci nový projektant rátal s úplne inými vlastnosťami použitých materiálov," vysvetľuje príčiny problémov Julián Keppl, prodekan Fakulty architektúry STU. "Nekvalita sa pritom zväčša prejaví až po niekoľkých rokoch."

Prešľapy stavebných firiem našla aj Slovenská stavebná inšpekcia. Tá vlani vykonala 549 kontrol, pričom porušenie stavebného zákona zistila vo viac ako polovici prípadov. Medzi tri najčastejšie porušenia zákona patrilo aj používanie stavebných výrobkov v rozpore so zákonom o stavebných výrobkoch. Povedal to riaditeľ Slovenskej stavebnej inšpekcie Peter Holý.

S rovnakým problémom sa boria aj iné európske krajiny. Architektonická rada Európy, zastrešujúca národné komory architektov, pred týždňom o tom hovorila v Luxemburgu a jej odkaz je jasný: kvalita stavieb začína upadať. Trend stavať čo najlacnejšie je totiž celoeurópsky, čo sa prejavuje aj na kvalite použitých materiálov.

Na Slovensku je však problém ešte vypuklejší. Keppl: "V zahraničí sú stavby kvalitnejšie ako u nás. Súvisí to s peniazmi." A tých majú západoeurópske developerské firmy a realitné kancelárie viac. "Za málo peňazí málo muziky," dodal Keppl.

Používanie nekvalitných či nevhodných materiálov nie je jediným prehreškom stavebných firiem. Sú nimi aj nedodržanie projektu overeného stavebným úradom a nedodržanie podmienok stavebného povolenia. V praxi to znamená, že vyrastajú čierne stavby. Medializovaným príkladom stavby bez povolenia bol závod Kia pri Žiline či niektoré administratívne či obytné budovy vo väčších mestách.