FOTO - ARCHÍV
"Otecko je dieťa, čo sa nám narodilo, keď som bol úplne malý," žartoval raz Alexander Dumas mladší. Narodil sa, keď mal jeho slávny otec len 22 rokov a od puberty zápasil s tým, že sa naňho veľmi podobal. Alexander Dumas mladší, ktorý mal až do otcovej smrti prídomok syn, zomrel pred 110 rokmi.
Zdedil po ňom tmavú pokožku mulata, a tak mal v škole peklo. Deti sa mu posmievali aj za to, že bol nemanželským dieťaťom. Rovnako ako jeho otec. Veľmi tým trpel a aj preto sa z neho stal moralista.
Na rozdiel od otca platil dlhy, ktorých mal požehnane, a napísal hru o tom, že muž, čo privedie ženu do druhého stavu, by sa mal s ňou mal oženiť. Za každých okolností. Možno dúfal, že si ju pozrie jeho otec. Ten sa k nemu síce v roku 1831 priznal (malý Alexander mal vtedy sedem rokov), ale s jeho matkou - naivnou krajčírkou z predmestia sa nikdy neoženil. Naopak, Alexandra jej vzal a vychovával ho sám. Či skôr sa chválil priateľom s tým, akého splodil geniálneho syna.
Toho preslávila divadelná hra Dáma s kaméliami, ktorú najprv odmietalo jedno divadlo za druhým. Ide o príbeh slávnej parížskej kurtizány Marguerite, ktorá sa bláznivo zamiluje do mladého Armanda. Jeho otec však láske pre jej minulosť bráni, a tak sa ho Marguerite vzdáva. Nakoniec otec pochopí, že jej láska bola úprimná, ale pre Marguerite je už neskoro. Umiera na tuberkulózu v Armandovom náručí.
Hra dala na javisku a neskôr vo filme vyniknúť veľkým herečkám. Dramatické gestá Sarah Bernhardtovej (sama bola dcérou holandskej kurtizány a podobne ako Dumas nemanželským dieťaťom), ale aj úsporné herectvo Grety Garbo vyjadrovali silný príbeh.
Šancu dostali aj operné divy - libreto jednej z najhranejších Verdiho opier La Traviata bolo inšpirované Dumasovou hrou. Tá vraj vychádzala čiastočne z jeho života. Predlohou hlavnej hrdinky bola exkluzívna prostitútka a Dumasova priateľka Marie Duplessis.
Na rozdiel od otca písal Dumas mladší súčasné príbehy. Hoci romantizoval ako jeho otec a mal rád melodramatické gestá, podľa francúzskych literárnych vedcov svojimi dielami predznamenal kritické a neúprosne realistické diela Emila Zolu. Písal o svete kurtizán a falošnej morálke ich klientov.
Považuje sa aj za jedného z kľúčových dramatikov 19. storočia. Nové bolo hlavne to, ako vykresľoval ženské hrdinky. Ukazoval ich ako obete mužov aj systému. Zrejme vychádzal z vlastných skúseností. Vtedajšie francúzske zákony totiž umožnili jeho otcovi, aby ho zobral matke. Stačilo, že mal lepšie spoločenské postavenie a vedel mu zabezpečiť vzdelanie. Jeho matka ho nemohla vídať a raz sa ho dokonca v zúfalstve pokúsila uniesť.
On sám mal jedinú dcéru, ktorá pochádzala zo vzťahu s Nadeždou Naryškinovou. Žena ruského princa s ním 12 rokov žila na divoko, vydať sa za neho mohla, až keď princ, ktorého dávno opustila, zomrel. Bola považovaná za jednu z najväčších parížskych krásavíc a prezývali ju Siréna so zelenými očami.
Hoci svojho otca kritizoval za milostné aféry, on sám svoju ženu podvádzal. Po jej smrti sa oženil so svojou milenkou Henriette Regnierovú. Kritizoval síce zlé zaobchádzanie so ženami a prostitúciu, ale rovnako bol proti emancipácii a tvrdil, že neveru muža možno v niektorých prípadoch ospravedlniť, ale neveru ženy nikdy.
Napísal oveľa kvalitnejšie hry (napríklad Denis) a prózy (čiastočne autobiografická Aféra Clémenceau) ako Dáma s kaméliami, ale takmer nikto ich nepozná a v divadlách nie sú v repertoári. V porovnaní s otcom, ktorý chrlil jedno dielo za druhým, toho veľa nenapísal a dal by sa považovať skôr za lenivého autora.
V roku 1874, keď dosiahol päťdesiatku, ho vymenovali za člena Francúzskej akadémie a rok pred smrťou mu udelili Rad čestnej légie. Posledné roky svojho života žil na francúzskom vidieku. Pochovaný je na cintoríne v parížskom Montmartri.
V utorok - Friedrich Engels
