Heyerdahl podľa neho v roku 1938 chválil "charakternú nemeckú rasu" a pri pobyte v Nemecku toho istého roku sa stretol s jedným z vedúcich nacistických vedcov zaoberajúcich sa rasovou teóriou Hansom Güntherom.

Podľa denníka Die Welt daroval nórsky objaviteľ Güntherovi lebku, ktorú rok predtým našiel pri svojom prvom pobyte na súostroví Markézy vo francúzskej Polynézii, a dohodol sa s ním na spolupráci a dodávkach ďalších lebiek z Tichomoria.

O zážitkoch z Nemecka napísal moreplavec matke: "Neverila by si, aký nádherný je prechod z Francúzska sem k tejto charakterovo pevnej rase." Neskôr sa však Heyerdahl zapojil do protinacistického odboja v Nórsku.

Bádateľ sa do dejín zapísal expedíciou Kon-Tiki, ktorou sa mu podarilo v roku 1947 dokázať, že peruánski Indiáni mali dopravné prostriedky - plte schopné plavby po mori a že mohli Polynéziu osídliť aj z Ameriky, nielen ázijské národy od západu.

V roku 1969 na papyrusovej plti Ra postavenej podľa staroegyptského vzoru vyplával z Maroka cez Atlantický oceán na Barbados. Pokus sa skončil neúspešne, cestu dokončil až o rok neskôr na plti Ra II. Zážitky z ciest spracoval do mnohých kníh. Najznámejšia z nich V znamení Kon-Tiki bola preložená do viac než 60 jazykov. (čtk)