Vo chvíli, keď sa schyľuje k rokovaniu belgického parlamentu o návrhu, aby si homosexuálne páry mohli osvojovať deti, poskytujú vraj tučniaky dôkaz, že niečo také funguje.
Belgicko sa predvlani stalo po Holandsku druhou európskou krajinou, ktorá gayom a lesbičkám umožnila nielen registrované partnerstvo, ale i sobáše.
Výnimkou boli adopcie. Schyľuje sa k zmene. Právny výbor snemovne pred dvoma týždňami schválil návrh zákona a dnes by sa ním mali zaoberať poslanci v pléne. Podľa informácií z parlamentu by o ňom mali hlasovať na začiatku decembra.
Výsledok je neistý. Vo výbore návrh prešiel tesne, hlasmi socialistov a flámskych liberálov, proti boli frankofónni liberáli a opoziční kresťanskí demokrati, aj krajne pravicový Flámsky záujem.
Hoci sa Belgičania väčšinou hlásia ku katolíckemu vyznaniu, otázka homosexuálnych zväzov i adopcií nebudí väčšie emócie.
Pod petíciu "na ochranu rodiny" sa podpísalo asi 17-tisíc ľudí, za právo na adopcie však len niekoľko stoviek. Mlčiaca väčšina má iné starosti: pod petíciu proti zdražovaniu benzínu a nafty sa za pár dní nazbieralo vyše štvrť milióna podpisov.
Brusel nie je Madrid, kde rovnaká otázka dokáže do ulíc dostať davy. Na "celonárodnej demonštrácii", ktorú odporcovia homosexuálnych adopcií usporiadali v jednom bruselskom parku, sa podľa polície zišlo 3175 ľudí, podľa organizátorov 4622.
Naopak, stúpenci adopcií, i z vládneho Centra pre rovnosť príležitostí, argumentujú, že by veľakrát išlo len o legalizáciu faktického stavu, keď sa homosexuálny pár stará o potomkov z predchádzajúcich zväzkov.
Adopciu detí, či aspoň osvojovanie partnerových potomkov podľa Jurisa Lavrikovsa z Medzinárodného združenia lesbičiek a gayov ILGA v Európe zatiaľ umožňujú Británia, Švédsko, Španielsko, Holandsko, Dánsko a Island. (čtk)
