Na začiatku novembra, teda v čase, keď už v dizajnérskej obci naplno rezonovala otázka zrušenia Slovenského centra dizajnu ministerstvom kultúry, sa odovzdávala Národná cena za dizajn 2005. Jej súčasťou je výstava víťazov spolu s výberom najzaujímavejších prác z histórie ceny pod názvom Slovenský dizajn 1990 - 2005.

Nastala paradoxná situácia. V prvom rade, súťaž pripravuje Slovenské centrum dizajnu v spolupráci s ministerstvom kultúry, čiže dve inštitúcie, ktoré dnes spolu "zápasia". Po druhé, problematická je inštalácia vo výstavných priestoroch Dvorany ministerstva kultúry - na podobnú akciu sú absolútne nevhodné. Historické mramorové obklady potláčajú exponáty a celej inštalácii chýba vzdušnosť, typická pre výstavy tohto typu. Stodvadsať prác, z ktorých každá spĺňa náročné kritériá kvality, a preto si zasluhuje dôstojnú prezentáciu, je nahromadených doslova na jednej kope. Pripomínajú viac kabinet kuriozít ako dizajnérsku výstavu.

Pozadie celej akcie a spoluúčasť ministerstva týmto spôsobom iba podčiarkuje absurdnosť celej situácie. Namiesto toho, aby ministerstvo centrum výdatnejšie podporilo, hrozí mu zrušením. Popritom sa potreba dizajn centra a jeho vlastných výstavných, ale aj archivačných a zbierkových priestorov javí ešte naliehavejšie. Veď aj v dôsledku neschopnosti galerijných a školských inštitúcií archivovať dizajnérske diela je výstava komponovaná väčšinou zo súčasných diel. Z jednoduchého dôvodu - staršie sa stratili.

Aká je však samotná výstava? Je na nej už spomínaných stodvadsať diel od sedemdesiatich dizajnérov a študentov. Je rozdelená do troch kategórií: Firmy a dizajn, Autorský dizajn a Dizajnérske vzdelávanie. V prvej sekcii sa objavujú známe slovenské značky, ktoré stavili na profesionalitu a vyplatilo sa im to. Poteší tu najmä rastúca dôvera spojená so zodpovednosťou firiem k dizajnu a vysoký štandard realizácií.

Opačný prístup nezávislej, experimentálnej a voľnej tvorby je dokumentovaný v sekcii Autorský dizajn, ktorý sa hrdí výnimočnými exponátmi z konceptuálnej textilnej tvorby Karola Pichlera, či nábytkovými solitérmi. Medzi autormi sa objavujú aj známe architektonické osobnosti, zaradené sú tu zaujímavé kombinácie súčasného prístupu a tradičného remesla .

Samostatnou kapitolou je študentský dizajn. Nápaditý, vtipný, hravý a svieži. Ukazuje zásadnú reorganizáciu dizajnérskeho školstva v uplynulých pätnástich rokoch, ktorú dokazuje aj fakt, že mnohé z týchto prác boli ocenené na medzinárodných súťažiach.

Koncepciu výstavy pripravili Katarína Hubová, Adriena Pekárová, Viera Kleinová a Zdeno Kolesár a v ich prístupe cítiť istú ruku skúsených odborníkov. Inštalácia je však neistá. Začína tohtoročnými víťaznými exponátmi, keď však divák vstúpi do ďalších priestorov, prepadá sa do množstva produktov, kde len ťažko hľadá súvislosti.

Celkový dojem je však pozitívny. Ukazuje kreatívny potenciál slovenského dizajnu. Výstižne to vyjadril jeden z víťazov, Martin Mistrík pre časopis Designum: "Z malého nemluvňaťa začína pomaly vyrastať zdravé a silné dieťa, ktoré už na seba dokáže upozorniť." Žiaľ, okolnosti posledných dní nás presviedčajú o tom, že nikto nie je doma prorokom.

Autor: IVANA MADARIOVÁ(Autorka je historička umenia)