Politici majú, na rozdiel od voličov, o župné voľby záujem - ide o peniazeBRATISLAVA - Cez víkend sa uskutočnia voľby do vyšších územných celkov. Iba 54 percent ľudí vie, čo znamená skratka VÚC. Vyplynulo to z výsledkov prieskumu, ktorý pre denník SME urobila agentúra Markant.
Splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský priznal, že skratka VÚC ľuďom nič nehovorí a dodal, že pri schvaľovaní reformy verejnej správy sa navrhoval termín župa alebo stolica.
Časť občanov aj politikov sa mylne domnieva, že označenia župa má maďarský pôvod.
Leon Sokolovský z Katedry archívnictva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského povedal, že slovo župan zaviedli do používania štúrovci v 40. rokoch 19. storočia. Podľa neho maďarčina podobné slovo ani neobsahuje.
O post župného poslanca sa bude uchádzať aj 33 poslancov národného parlamentu a europoslankyňa za Smer Monika Beňová.
K nim sa pridajú aj traja štátni tajomníci, László Pomothy a László Szigeti z SMK a Peter Ottinger z SDKÚ.
Ľudia z veľkej politiky idú do župných volieb podľa politológa Lászlóa ÖllŚsa aj preto, lebo v regiónoch "sa sústredilo veľa moci a dosť veľké finančné zdroje".
Nižňanský nepovažuje za správne, že dnes sa dá kandidovať do funkcií na všetkých úrovniach verejnej správy. "Je dosť práce na jednotlivých úrovniach," povedal.
Poslanec parlamentu za SDKÚ Roman Vavrík, ktorý kandiduje aj za župného poslanca, namieta, že "všetko som stíhal na plný úväzok v samospráve i ako poslanec". Pripustil, že poslanci zo vzdialenejších regiónov Prešova alebo Košíc to budú mať oveľa náročnejšie.
Podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky k volebným urnám príde asi štvrtina oprávnených voličov, čo je menej ako v prvých voľbách.
Podpredseda HZDS Milan Urbáni si myslí, že "regionálni poslanci nechodili toľko medzi občanov, ako by mali. Ľudia sú z politiky unavení". (sp)
