Takmer 80 percent ľudí si myslí, že poslanec, ktorý odišiel zo strany, za ktorú bol zvolený, mal by jej vrátiť svoj mandát a odísť z parlamentu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorú pre denník SME urobila agentúra MVK.
Politici nie sú prekvapení názorom verejnosti, ale upozorňujú, že je v rozpore s ústavou, ktorá zaručuje poslancovi slobodný výkon mandátu.
Zo siedmich parlamentných strán si pôvodný počet poslancov udržali iba tri (SMK, KDH a Smer). Po troch rokoch je v 150-člennom parlamente 24 poslancov, ktorí vystúpili z klubov a stali sa nezávislými. Ani jeden sa nevzdal mandátu z tohto dôvodu.
Viacerí poslanci si po odchode z materskej strany dokonca založili vlastné strany a zastupujú ich v parlamente bez toho, aby uspeli vo voľbách.
Politológ Miroslav Kusý si myslí, že výsledok prieskumu je "dôsledkom politickej krízy", je to "výsledok rôzneho lobovania a korupčných afér".
Kusý však upozorňuje, že "nie je riešením zakázať poslancom opustiť materskú stranu", lebo poslanec má aj vlastné svedomie. Nápravu vidí v "stabilných politických vzťahoch a v politickej kultúre v parlamente".
Aj riaditeľ agentúry MVK a sociológ Pavol Haulík vidí súvislosť medzi výsledkom prieskumu a poslednými udalosťami v parlamente. Početné a často nepochopiteľné prestupy poslancov sú podľa neho prejavom "určitej krízy parlamentu a politiky", ktorú ľudia citlivo vnímajú.
Ústavní právnici hovoria, že slobodný mandát je pre parlamentnú demokraciu dôležitý. Podľa Radoslava Procházku totiž zabraňuje stranám sprivatizovať si celý politický systém. Keby sa uplatnil takzvaný imperatívny mandát, teda že poslanec by musel opustiť parlament po odchode zo strany, obmedzila by sa tým občanom možnosť voľby.
Procházka pripomína zásadu, že poslanec nezastupuje iba voličov, ktorí mu dali hlas, ale celý ľud.
Slobodný mandát poslanca si parlamenty v Európe vydobyli už v 17. a 18. storočí.
Autor: sp, rp, mip
