i pod pazuchou a večnou témou - futbal.
Otcovi Butragueňovi seniorovi, rástol syn v predmestskej časti Getafe ako z vody. Seňor Emilio starší bol fanúšikom Realu, kamarát Francisco Villar tiež - ale aj tréner menšieho klubu Calasancio. Išiel sa pozrieť, ako si to chlapci rozdávajú na dvore. "Ako stvorený na útočníka," povedal priateľ priateľovi a zobral mladého Emilia (nar. 15. augusta 1963) do juniorského tímu. Pomerne neskoro, mal vyše pätnásť.
Mal sedemnásť, keď Calasancio vyhralo madridský turnaj nádejí. Otec Butragueňo napísal Realu, či by syna nevyskúšali. Dostal klasickú odpoveď veľkoklubu: Dáme vám vedieť. O rok dali. Bola to šťastná zvesť pre Butragueňovcov, skvelý ťah pre Real a svetový futbal.
V rezervách trénoval Emilia chýrny Alfrédo Di Stéfano. V októbri 1983 debutoval v prvom tíme kráľovského klubu. V priateľskom zápase proti Elche (4:1) dal štyri góly. Don Alfrédo sa prihovoril, od začiatku sezóny 1984 začal Butragueňo strelecky čarovať v najslávnejšom mužstve sveta. V ligovej premiére proti Cádizu dal gól, potom ďalších takmer tristo za 11 sezón.
Na majstrovstvách Európy 1984 (Španieli skončili druhí) bol v nominácii, ale nenastúpil ani raz. Sedemnásteho októbra debutoval v La Sellección (výber, španielske označenie reprezentácie, ako napríklad v taliansku squadra azzurra) proti Walesu.
Najslávnejší zápas zohral El Buitre na majstrovstvách sveta 1986. V osemfinále hraví dánski chlapci gniavili Španielsko - viedli 1:0. Butragueňo tesne pred polčasom vystihol nepodarenú "malú domov" Dánov - vyrovnal. Po prestávke pre zmenu "hviezdil" útočník Realu - dal tri góly, Juhoerópania zdolali Škandinávcov 5:1. Vo štvrťfinále potom Španieli po remíze 1:1 podľahli na pokutové kopy Belgicku (4:5).
V sezóne 1994 - 1995 sa Butragueňovi prestalo dariť. Hral iba v ôsmich stretnutiach, dal jediný gól, v zápase proti Santanderu nastúpil naposledy. Tri roky potom hral v mexickom klube Necaxa z metropoly krajiny. Tam nebol El Buitre, ale v krajine horkokrvných obyvateľov ho prezývali El Caballero de la cancha (gavalier ihrísk). Na posledný zápas Butragueňa v obyčajnom ligovom stretnutí v Mexiku prišlo na Aztécky štadión 120-tisíc divákov.
Alfrédo di Stéfano v pamätiach o ňom povedal: "Čaroval na takom malom priestore ako žiadny hráč na svete. Doslova ,oblboval' obrancov, aby sa dostal do najlepšej streleckej pozície."
V ankete Realu na konci milénia o najlepšieho hráča storočia v klube bol ostrý súboj o prvenstvo. Napokon, v mužstve bielych možno ľahko narátať aj päťdesiat hviezd svetového kalibru. Vyhral Di Stéfano pred Butragueňom, dnešným športovým riaditeľom Real Madrid.
Úspechy w dve víťazstvo v Pohári UEFA (1985, 1986) šesť titulov majstra Španielska (1986 - 1990, 1995) dvakrát tretí v ankete o Najlepšieho európskeho futbalistu (1986, 1887)
w v 69 medzištátnych zápasoch dal 26 gólov
Autor: LUBA HROMKOVÁ, Madrid (autorka je spolupracovníčkou SME) PETER FUKATSCH
