Norimberský útočník Róbert Vittek bol najlepším strelcom slovenskej reprezentácie v uplynulej kvalifikácii majstrovstiev sveta 2006. V dvanástich zápasoch nastrieľal šesť gólov. FOTO - SITA
Futbalové Slovensko definitívne uzavrelo sen prvý raz v dvanásťročnej histórii samostatnej éry kvalifikovať sa na vrcholné podujatie v polovici novembra. V čase, keď sa naša reprezentácia po minulé roky už tradične ukladala na zimný spánok.
Barážový dvojzápas s favorizovaným Španielskom však potešiteľne natiahol pod Tatrami očakávania futbalovej verejnosti. Nie prehnane, skôr v rovine túžob, že by to popri senzačnom postupe bratislavskej Artmedie do skupinovej fázy Ligy majstrov mohlo vyjsť aj národnému mužstvu.
Párdňový bivak pod vrcholom
Nestalo sa. Mužstvo s trénerom Dušanom Galisom nezvládlo najdôležitejší súboj novodobých slovenských futbalových dejín. Madridských i odvetných deväťdesiat minút ukázalo, v čom zaostáva 45. tím svetového rebríčka za ôsmym.
Tréner Galis hovoril pred barážou čosi o tom, že sme sa ocitli pod vrcholom Mount Everestu. Ďalej sa naša výprava, už žiaľ, nepohla. Pár dní pod ním sympaticky bivakovala. Sústreďovala všetku energiu i potenciál na náročný záverečný výstup.
Ďalšie povolenie, tentoraz na strechu Európy, dostaneme až na jeseň budúceho roku - v kvalifikácii na šampionát 2008 do Rakúska a Švajčiarska. Dovtedy je nevyhnutný zostup do základného tábora. Z neho povedie náš siedmy pokus so súpermi, ktorých mená sa dozvieme o dva mesiace.
Predchádzajúca kvalifikácia bola napriek španielskemu razantnému stop našou najúspešnejšou. Nepokročíme však ďalej, ak nezmeníme niektoré typické črty slovenskej provinčnosti.
Ak sa budeme stále hrať na ukrivdených. Ak si fixne vytvoríme predstavu o striehnucich neprajníkoch či dokonca nepriateľoch aj tam, kde vôbec neexistujú. Ak nadobudneme presvedčenie, že pomaly každý medzinárodný rozhodca nás chce len poškodiť.
Ak si nezdravo osvojíme myšlienku, že súhrn týchto, ale i ďalších zdanlivo nepriaznivo vypadajúcich okolností, majú za následok, že akýsi marketing nechce vidieť Slovensko na majstrovstvách sveta.
Nad silnými súpermi sme opäť nevyhrali
Ako je potom možné, že sa do Nemecka dostali reprezentácie Srbska a Čiernej Hory, Poľska, Toga, Trinidadu a Tobaga, Švajčiarska? A čo susedné Česko, ktoré je dlhé roky v prvej desiatke svetových mužstiev a na záverečný turnaj by teda logicky patrilo už skôr, ale prebojovalo sa naň historicky prvýkrát až teraz?
Náš futbal a jeho činovníci by mali zlepšiť prístup i rétoriku. Namiesto hľadania imaginárnych vinníkov, ktorí nie sú za nič zodpovední, radšej chlapsky priznať vlastné chyby a nedostatky a nepodsúvať verejnosti vo vypätých chvíľach len vnútorný pocit nespravodlivosti. Ten ešte nikdy nevyhral žiaden zápas.
Áno, slovenský futbal dosiahol pod vedením trénera Dušana Galisa doteraz najlepší výsledok v kvalifikáciách. To je neodškriepiteľné. I napriek tomu, že sme opäť ani raz nevyhrali nad postupujúcimi súpermi - Portugalskom a Španielskom. A nezdolali sme ani Rusov. I to je fakt.
Základom boli legionári - i nehrajúci
Už po bojoch v skupinách bolo jasné, že ani maximálnych deväť bodov z troch remízových stretnutí (Lichtenštajnsko, Lotyšsko, Rusko) by nám na priamy postup do Nemecka nestačilo. Teraz je matematika jasná - chýbal(i) naň bod(y) proti Portugalsku, resp. Rusku. Keďže sme s favoritmi našej skupiny uhrali spolu len tri z dvanástich možných, baráž bola namieste.
Tréner Galis nasadil v štrnásťmesačnej dlhodobej súťaži vyše tri desiatky futbalistov. Presne tridsaťtri. Vytvoril priaznivú klímu. S realizačným i podporným tímom psychologicky mužstvo zocelil. Predostrel mu vlastnú víziu, načrtol podmienky, v ktorých môžu obe strany bez zbytočných trecích plôch vedno nažívať.
Rozhodol sa pre legionárov. I takých, ktorí vo svojich zahraničných kluboch nehrávajú pravidelne. Majú predsa len väčšie medzinárodné skúsenosti ako slovenskí ligisti. Septembrová remíza v Moskve s účastníkom portugalských majstrovstiev Európy bola veľkou psychickou vzpruhou. Najmä po odvážnom a sebavedomom výkone celého mužstva. Zrejme najlepšom v celom priebehu kvalifikácie.
Nevydržali sme v nasadenom kurze
Na rozdiel od minulosti sme v prvej polovici zvládli i súboje s takzvanými outsidermi, ktorí nám neraz brali body a zneisťovali naše plány. Dôvod na nespokojnosť nemohol byť ani po domácej remízovej partii s čerstvým vicemajstrom kontinentu Portugalskom. Na Tehelnom poli sme boli bližšie k víťazstvu ako súper s nablýskanými hviezdami.
Dobre rozbehnutí Slováci však nevydržali v nasadenom kurze počas odvetnej časti kvalifikácie. Pravda, aj vinou zranení kľúčových hráčov, trestov, ale i viditeľného poklesu formy. Už prehra na lisabonskom štadióne Da Luz, jediná v skupine, nesignalizovala nič dobré. Bezkrvný a bojazlivý výkon proti portugalským loptovým kúzelníkom bol výstrahou.
Galis mal zrazu problémy takmer v každej formácii. Narýchlo vytiahol Škrtela s Hološkom z dvadsaťjednotky, povolal Hodúra, po zranení i Greška, ale v závere až priveľmi chýbal vlaňajší najlepší strelec nemeckej bundesligy Mintál. Nie všetci boli v optimálnej pohode, nie všetci sa stihli zapracovať do tímu. Mužstvo stratilo na kompaktnosti, sebadôvera už nebola na takej úrovni ako predtým.
Ani vyšponovaná atmosféra a bojové odhodlanie pred barážovým súbojom v Madride nemohli stačiť na kvalitu súpera. Španieli boli vo všetkých ukazovateľoch o triedu lepší. Z tohto zápasu by sa mali poučiť všetci. Tréneri, hráči i funkcionári. Náš futbal si teraz nezaslúži ranu pod pás. Na postup objektívne nemal. Treba pracovať ďalej. Ešte poctivejšie, cieľavedomejšie a pokúsiť sa preraziť už najbližšie.
Kto a koľko zápasov hral?
13 Zabavník, Čontofalský
12 Karhan, Németh, Vittek
10 Mintál, Kratochvíl, Hlinka
8 Varga, Kisel, Had, Greško
7 Reiter
6 Hanek, Petráš, Čech
5 Michalík, Škrtel, Hološko
4 Jakubko, Janočko, Hodúr
3 Slovák, Valachovič
2 Demo, Breška, Sninský, Šesták, Ďurica
1 König, Sapara, Krajčík, Fodrek
Slovenskí strelci
6 Vittek
4 Karhan, Németh
3 Mintál, Reiter
1 Greško, Demo, Zabavník, Kisel, Hlinka, Hološko.
