BRATISLAVA - Poslanci HZDS Tibor Cabaj a Katarína Tóthová predložili do parlamentu návrh na zmenu pomerného volebného systému na väčšinový. "Chceli sme dosiahnuť, aby bol každý poslanec pod priamym dohľadom svojich voličov," povedal podpredseda strany Viliam Veteška.
Na zmenu volebného systému je však už málo času, takže návrh v parlamente nemá veľkú šancu. Veteška hovorí, že strany o zmene volebného systému dlho hovoria, ale nič preto neurobili.
Zmenu systému volieb podporujú aj občania. V prieskume agentúry MVK sa za zmenu súčasného pomerného systému volieb vyslovilo takmer 55 percent opýtaných, necelých 17 percent je proti a skoro 29 percent ľudí sa nevedelo vyjadriť.
Politológ Grigorij Mesežnikov upozornil, že predstavy ľudí o výhodách väčšinového volebného systému nemusia byť správne, lebo práve naopak "môže dôjsť k tomu, že počet nezávislých poslancov bude ešte väčší".
V prípade väčšinových volieb by sa otvoril priestor pre nezávislých kandidátov, a "tých by sa snažili strany lanáriť", hovorí Mesežnikov. Takto sa to napríklad bežne deje v Rusku.
Zmenám nie sú naklonení ani politici. Šéf klubu KDH Pavol Minárik sa obáva, že poslanci zvolení väčšinovým systémom by "preferovali skôr lokálne záujmy pred vyznávaním hodnôt". Súčasný pomerný systém obhajujú aj šéf klubu SMK Gyula Bárdos a poslanec SDKÚ Peter Miššík.
Podpredseda Smeru Róbert Kaliňák sa prihovára skôr za zmiešaný volebný systém. Podľa neho by sa polovica poslancov volila pomerným systémom a druhá polovica väčšinovo.
Ak by mal byť väčšinový systém pre celý parlament, obsadilo by ho podľa Kaliňáka fakticky 150 nezávislých poslancov. Vláda by musela svoje návrhy v parlamente oficiálne zoobchodovať. "Došlo by tak k verejnej dražbe poslaneckých mandátov," mieni Kaliňák. (sp, rp)
Prieskum pre denník SME urobila agentúra MVK
v dňoch 24. až 30. októbra 2005 na vzorke 1102 respondentov.
Vzorka bola reprezentatívna pre dospelú populáciu Slovenska z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti,
regionálneho zastúpenia a veľkosti sídla.
