Veronika si v cieli stredajšieho slalomu najskôr skrývala hlavu hlboko sklonená nad svojimi rossignolkami, ktoré ju zradili už v hornej časti prvého kola. Nad drobným piercingom na ľavej strane dočervena vyštípaného nosa zadržiavala slzy. Otec-tréner Timo Zuzula stojaci nad ňou si najprv „off record“ uľavil, že organizátori absolútne pohnojili trať nastriekanou vodou. „Veď tie neboráčky dievčatá padali ako kozy, aj špičkové lyžiarky vyzerali, ako keby nevedeli vôbec lyžovať.“
Nešťastné snehové gule
V Deer Valley bola predchádzajúcich desať dní tvrdá trať, presne podľa gusta slovenskej lyžiarky. Ale poslednú noc pred pretekmi sa ako naschvál oteplilo a začalo husto snežiť.
Timova vždy a pre každého široká duša kriesila dcérinu náladu otcovským úsmevom, ako keď už je po všetkom. „Iba prvých desať pretekárok mohlo ako-tak na tej trati ísť. Verona nechce byť nikdy štatistkou, skúsila, no nevyšlo to. Chyba bola, že trať poliali vodou, no nebola dostatočná zima, aby svah stuhol a ostal kompaktný. Trať sa rýchlo rozbila, tvorili sa snehové gule. Práve na jednej z nich jej ušli lyže spod zadku. Bol to nešťastný moment. Pretekom to určite neprospelo. Aj bez toho to bola náročná trať. Vrchná časť trate bola síce mierna, ale záver bol extrémne strmý a dosť odklopený.“
Dievča ako dáma
Verona sa nad zhodenými rukavicami vzpriamila nie ako sedemnásťročné dievča, ale dôstojne ako dáma. „Stalo sa, čo sa nemalo, dostala som sa do záklonu a bol koniec. Snažila som sa ísť naplno, no v tom momente som stratila nad lyžami kontrolu. Profil trate sa mi páčil, lebo bol strmý, čo mi vyhovuje. Keby bola ešte pevná ľadová, bolo by to super. Stav svahu v Deer Valley mi propomínal St. Anton vo Svetovom pohári. Hrozné. Pred pretekmi som nebola zvlášť nervózna, brala som ich ako každé iné. Nedá sa povedať, že medaily mojej tréningovej partnerky Janice Kosteličovej z Chovátska by ma dostali psychicky hore. Prvýkrát po jej úspechoch sme sa stretli až pred slalomom. Na olympiáde v Salt Lake pôjdem ešte aj obrovský slalom, ktorý však ešte nie je mojou silnou disciplínou, dúfam že sa v ňom budem zlepšovať.“
Otec Timo dodal: „V obráku Verona ešte nedosahuje seniorskú úroveň, dôkazom toho bude aj jej vysoké štartové číslo. Pôjde viac-menej o to, aby využila ďalšiu možnosť na zbieranie olympijských skúseností. Jej dnešný problém nespočíval v silovej odolnosti, ale nedostatku skúseností s neštandardnými podmienkami na trati. Naším zámerom bolo zájsť prvé kolo do pätnásteho miesta a v druhom útočiť vyššie. Škoda, deň pre pretekmi sme trénovali na vedľajšom kopci, kde bola ešte fajnová vrstva ubitého preparovaného snehu. Som sklamaný, ale neostáva nám nič iné, iba sa poučiť.“
V hrsti Hrstkovej
S prenikavým krikom so štartovým číslom 50 sa k Veronike prirútila česká slalomárka Lucie Hrstková, ktorú o pár bránok nižšie postihol rovnaký osud. Jej prvé slová na adresu trate v návale emócií boli šokujúco expresívne. „Tí amíci majú asi veľkú srandu, keď jedna za druhou lietame von z bránok,“ pokračovala už spisovnejšie a súcitne i vyčítavo zároveň sa pustila do Veroniky. „Čo si to urobila, preboha, baba bláznivá. Ja s svojím číslom si to môžem dovoliť, ja slalom ani veľmi neviem, ale ty si mala naháňať Kosteličovú.“
Zlovestný dážď
Po slovách a dotykoch útechy ľudí zo slovenskej výpravy Veronika pookriala: „Otec mi vravel, aby som išla ako v tréningoch, v ktorých som mala dobrú fazónu. Keď som sa prebudila a v olympijskej dedine pršalo, tušila som, že nebude dobre. Sklamaná som, ale je to iba moja prvá olympiáda a ja verím, že ich zažijem ešte viac. Teraz sa teším na juniorské majstrovstvá sveta v Taliansku i na finále Svetového pohára.“ V Salt Lake si zvykla, že jej pri bezpečnostných kontrolách pípne piercing.
Bratislavskú rodáčku čakal v olympijskej dedine v jej izbe plyšový medvedík a malý vankúš, ktoré nosieva na cestách pre šťastie. Aj po olympijskom sklamaní v Deer Valley s nimi Veronika neprestane spolupracovať.
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Deer Valley
