Minulý týždeň uviedla jednu z najobľúbenejších Mozartových skladieb, Requiem. Dielo obostreté romantickým tajomstvom a dokončené Mozartovým žiakom Franzom Süssmayerom zaznelo v bratislavskej Redute v neobyčajnej koncepcii. Svoje sily spojili orchester a zbor, sólisti Magdaléna Hajóssyová (soprán), Denisa Šlepkovská (mezzosoprán), Otokar Klein (tenor), Peter Mikuláš (bas), zbormajsterka Iveta Viskupová a dirigent Jakub Hrůša.
Mozartovo Requiem je plné pochopenia, účasti, ale aj vrúcnosti a nehy. Na rozdiel od mnohých iných autorov, Mozartovi bol vzdialený bombastický pátos, do duchovnej hudby nerád vnášal operné prvky. Na smrť sa pozerá zmierlivo, s pohľadom typickým pre človeka racionalizmu a osvietenstva. Hlbokú ľudskú tému spojil s vecným zhudobnením - možno práve v tom spočíva umelecká sila Requiem, ktorá podnecuje na meditáciu o konci ľudského bytia.
Dirigent Hrůša dal svojej koncepcii diela dynamický charakter. Viac než na tichej reflexii smrti bol jeho výklad založený na výraze zúfalstva z nej. Tým priblížil posolstvo zádušnej omše vnímaniu a cíteniu človeka 20. storočia. Sústredil sa na detailné vypracovanie každej frázy a na pregnantnú hudobnú i textovú artikuláciu.
Na svoj zámer našiel perfektne pripravený zbor, disponovaný orchester a zvukovo i interpretačne vyvážené kvarteto sólistov. Mozartovo Requiem tak zaznelo v koncepcii, ktorá vyvážila duchovný i ľudský rozmer diela a dala mu sugestívnu interpretačnú optiku.
MILOSLAV BLAHYNKA
(Autor je muzikológ)
