Bosniansky vojak Nijaz Agoviç na bojisku v bosnianskom Kruševe v januári 1994 (vľavo) a s manželkou Enisou v ich dome v Živinici teraz v novembri. FOTO - ČTK/AP
Presne pred desiatimi rokmi sa na americkej leteckej základni Wright-Peterson v Daytone v Ohiu traja znepriatelení prezidenti dohodli na ukončení najkrvavejšieho konfliktu v Európe po druhej svetovej vojny. Počas vojny v Bosne v rokoch 1992 - 1995 zahynulo okolo 200-tisíc ľudí.
Z následkov vojny sa Bosna a Hercegovina, ktorá ako posledná zo štátov bývalej Juhoslávie vyrazila smerom k Európskej únii, spamätáva dodnes. Keď nedávno hrala Bosna zápas o postup na futbalové
majstrovstvá sveta, veľká skupina bosnianskosrbských fanúšikov v Belehrade úplne otvorene sympatizovala so Srbskom a Čiernou Horou namiesto so svojou Bosnou.
Psychologický tlak
Tvrdých 21 dní rokovania tlačil skúsený americký diplomat Richard Holbrook na balkánskych lídrov, aby si podali ruky a ukončili vojnu. Prezidenti Juhoslávie Slobodan Miloševič, Chorvátska Franjo Tudjman a Bosny Alija Izetegovič nakoniec mierovú dohodu v Daytone po intenzívnom nátlaku Holbrooka prijali.
Vznikol tak najkomplikovanejší a najabsurdnejší štátny útvar v Európe. Bosna a Hercegovina sa rozdelila na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku Srbskú podľa územného pomeru 51:49.
Obe strany dostali veľkú autonómiu a bezzubú centrálnu vládu. Najväčšie právomoci má zástupca medzinárodnej spoločnosti. Určuje konečnú podobu zákonov a odvoláva verejných činiteľov. Po viac ako troch rokoch tento post opúšťa Brit Paddy Ashdown. Najvážnejším kandidátom, ktorého úlohou bude pomáhať Bosne v integračnom procese do únie, je skúsený nemecký politik Christian Schwarz-Schilling.
Etnický kľúč
Dnes je zrejmé, že rozdelenie krajiny podľa etnického princípu na základe daytonskej ústavy je nefunkčné. "Nebol to spravodlivý mier, ale bol to mier," zhrnul dohodu vtedajší premiér Bosny a Hercegoviny Haris Silajdžič. Krajina sa rozdelila podľa narysovaných frontových línií. V mnohých prípadoch, ako napríklad v Srebrenici, sa obete etnických čistiek zrazu ocitli na území Republiky Srbskej.
Zvláštne štátne zriadenie nepomáha ekonomike, občianska spoločnosť neexistuje. "Byrokratický moloch, kde funguje niekoľko vlád na šiestich úrovniach, prakticky položil ekonomiku Bosny a Hercegoviny na kolená," hovorí Fikret Čauševič zo sarajevského Ekonomického inštitútu. "Kým v roku 1991 pred vojnou bol náš HDP 11 miliárd dolárov, posledný rok to boli necelé dve miliardy." Zmena daytonskej ústavy je nutná pre posilnenie centrálnych inštitúcií, čo úzko súvisí aj s podmienkami vstupu do Európskej únie.
Pokusy o zmenu ústavy však narážajú na záujmy nacionalistických strán, ktoré sú s malými prestávkami od prvých povojnových volieb v roku 1996 pri moci. "Podobne ako pri mierových rokovaniach v Daytone sa očakáva, že pri zmene ústavy kľúčovú rolu nakoniec zohrajú Spojené štáty," hovorí Fikret Čauševič.
Karadžič je na slobode
"Niet pochýb, že počas vojny išlo o etnické vyhladenie určitých etnických skupín," hovorí riaditeľ Výskumného dokumentačného centra v Sarajeve Mirsad Tokaca. Medzinárodný trestný tribunál súdi za rôzne závažné vojnové zločiny zástupcov všetkých etník.
Hlavný vinník Slobodan Miloševič, obvinený z vojnových zločinov a genocídy, je od roku 2001 vo väzení v Haagu. Ďalšie dve kľúčové postavy vojny v Bosne, bývalý vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a veliteľ jednotiek bosnianskych Srbov Ratko Mladič sú stále na slobode.
Autor: MIREK TÓDA, Sarajevo
